ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߟߊ߫ ߗߋߦߊߟߌ ߟߊ߫ ߞߢߐ߬ߡߊ ߓߍ߲߭ ߣߌ߫ ߞߍߞߋߟߋ߲ߘߌ ߛߌߟߊ ߞߊ߲߬ ߛߌ߯ߙߌ߲ߞߊ ߟߎ߬ ߓߟߏ߫߸

߂߀߂߅ ߞߏ߲ߞߏߜߍ ߕߟߋ߬ ߁߈ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߞߵߊ߬ ߞߐߛߊ߬ߦߌ߬ ߛߌ߯ߙߌ߲߫ ߌߞߐ߫. ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߎߡߊ ߘߊߡߌߣߊ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߣߌ߲߬ ߦߋ߫ ߒ ߛߋ߬ߢߊ߫ ߣߊ߯ߣߌߣߊ߲ ߥߟߊ߫ ߟߏ߯ߟߎߣߊ߲ ߘߌ߫، ߢߌ߬ߣߊ߲߬ ߛߊ߲߬ ߞߋߟߋ߲߫ ߢߌ߲߬ ߞߣߐ߫ ߛߌ߯ߙߌ߲߫ ߦߊ߲߬. ߒ ߢߴߊߟߎ߫ ߝߏ߬ ߟߊ߫ ߊ߬ߟߎ߬ ߘߴߊ߬ ߟߐ߲߫ ߏ߬ ߡߊ߬ ߞߏ߫ ߊߟߎ߫ ߟߊ߫ ߘߎ߲߬ߘߎ߲ߡߊ߬ ߘߌߦߊߢߍ ߦߴߊ߲ ߛߣߐ߬ߡߍ ߘߐ߫ ߏ߬ ߘߐ߫ ߊߟߎ߫ ߣߌ߫ ߗߋ߫ ߞߏߞߎߘߊ߫.  ߊ߬ ߞߊ߬ ߝߏ߬ߟߌ ߟߊߛߋ߫ ߞߊ߲ߞߊ߲߫ ߕߌ߲߬ߞߎߘߎ߲߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߰ߓߊ߮ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߞߣߊ߬ ߛߋ߫ ߛߌ߯ߙߌ߲߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ߬ߟߊ ߟߎ߬ ߓߍ߯ ߡߊ߬. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߝߏ߬ ߞߊ߬ ߛߏ ߛߌ߰ߓߊ߮ ߓߍ߯ ߝߏ߬. ߞߊߕߙߍ߬ߕߍ߫ ߘߎ߬ߜ߭ߊ߬ ߓߐ߬ߟߐ߲߬ߓߊ ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߛߏߕߌ߯ ߗߍߡߐ߯ ߊߓߘߎߙߤߊߡߊߣ ߡߜ߭ߊ߬ߛߎߓߊ߫ ߣߴߊ߬ ߟߊ߫ ߞߏߟߊߕߍ߮ ߟߎ߬ ߕߘߍ߬ ߊ߬ ߞߐ߬ߣߐ߲߬ ߠߊ߫ ߦߋ߲߬ ߡߍ߲ ߘߐ߫.

ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߴߊ߬ ߞߎߡߊ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߛߌ߯ߙߌ߲߫ ߦߋ߫ ߡߙߊ߬ߓߊ߰ߘߊ ߣߝߊ߬ߡߊ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߞߏ߫ ߣߴߌ ߞߵߊ߬ ߡߊߝߟߍ߫ ߛߊ߲߬ ߘߊ߲ߘߐ ߣߌ߲߬ ߞߘߐ߫ ߛߌ߰ߙߌ߲߫ ߛߌ߰ߓߊ߮ ߓߘߊ߫ ߓߊߟߌ߫ ߊ߬ ߢߐ߲߰ ߂ ߥߟߊ߫ ߛߓߊ߬ ߟߊ߫. ߏ߬ ߘߏ߲߬ ߞߘߐ ߟߋ߬ ߡߊ߬ߞߏ߬ߟߊ߬ߘߏ߲߬ ߞߎߘߊ ߟߎ߬ ߡߞߊߣߌ߲ ߘߌ߫. ߏ߬ ߘߏ߲߬ ߞߍߕߐ߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ ߡߐ߬ߟߐ߲߬ ߠߊߛߊ߬ߦߌ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߏ߬ ߟߋ߬ ߞߏߛߐ߲߬ ߊ߬ߟߎ߬ ߦߋ߫ ߟߊ߬ߞߊ߲߬ߘߊ߬ߟߌ ߡߊߞߟߌ߫ ߟߊ߫ ߕߎ߬ߡߊ ߓߍ߯. ߣߌ߫ ߖߊ߬ߡߊ ߥߙߊ߬ ߘߊ߫ ߕߎ߬ߡߊ߬ ߛߌ߫ ߝߏ߫ ߊߟߎ߫ ߦߴߊߟߎ߫ ߦߟߌ ߕߏ߫ ߟߊߞߊ߲ߘߊߟߌ ߞߐ߫ ߞߏߛߓߍ߫.

ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߡߐ߰ߓߊ ߘߏ߫ ߞߵߊ߬ ߝߐ߫ ߞߎߡߊ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߊ߬ߟߎ߬ ߓߐߣߍ߲ ߡߊ߲߬ߖߊ߲߬ߠߊ ߟߋ߬ ߞߊ߬ ߣߊ߬ ߞߏ߬ߣߌ߲߬ ߡߐ߱ ߟߎ߬ ߓߐߣߍ߲ ߞߊ߲ߞߊ߲߫ ߠߋ߬ ߝߍ߬. ߏ߬ ߘߐ߫ ߝߏ߫ ߞߊ߬ ߛߍ߲ ߘߏ߫ ߟߋ߬ ߟߊ߫ ߛߌ߯ߙߌ߲߫ ߣߌ߫ ߡߊ߲߬ߖߊ߲߬ߠߊ߫ ߕߍ߫. ߛߏ߫ ߖߌ߰ߣߌ߬ߦߟߍ ߘߌ߫ ߣߐ߰ߦߊ߬ ߞߊ߬ ߡߊ߬ߛߊ߲߬ߜߊ߬ߟߌ ߓߐ߫ ߊ߬ ߘߐ߫. ߏ߬ ߞߐ߫ ߊߟߎ߫ ߓߘߊ߫ ߛߌߟߊ߫ ߜߘߍ߫ ߞߏ߫ ߝߐ߫ ߡߍ߲ ߦߋ߫ ߥߊ߫ ߟߊ߫ ߓߌ߬ߟߊ߬ ߟߊ߫ ߡߊ߬ߟߌ ߡߊ߬. ߞߴߏ߬ ߝߣߊ߫ ߛߎ߬ߘߎ߲߬ߡߊ߲߫ ߞߎ߬ߙߋ߬ߡߊ߬ߟߋ߲ ߘߌ߫. ߏ߬ ߝߣߊ߫ ߞߊ߫ ߞߊ߲߫ ߠߋ߬ ߞߊ߬ ߕߣߐ߬ߓߐ߫. ߦߏ߫ ߊߟߎ߫ ߞߵߊ߬ ߟߐ߲߫ ߢߊߡߍ߲ ߖߡߊ߬ߣߊ ߛߌ߫ ߡߊ߬ߞߏ ߕߍ߫ ߓߐߘߊ߫ ߞߋߟߋ߲߫ ߠߊ߫ ߝߏ߫ ߓߐߘߊ߫ ߛߌߦߊߡߊ߲߫ ߠߋ߬ ߦߋ߫ ߞߍ߫ ߦߋ߲߬ ߖߐ߫. ߣߌ߫ ߝߙߋߞߋ ߕߍ߰ ߘߊ߫ ߘߊ ߘߏ߫ ߝߍ߬ ߡߐ߱ ߟߎ߬ ߘߌ߫ ߓߐ߫ ߘߊ߫ ߜߘߍ߫ ߝߍ߬. ߓߊߏ߬߸ ߣߌ߫ ߡߐ߱ ߞߍ߫ ߘߊ߫ ߓߏ߲ ߘߏ߫ ߞߣߐ߫ ߘߏ߲߬ߘߊ߬ ߞߋߟߋ߲߫ ߓߐߘߊ ߡߊ߲ߞߊ߲߫ ߞߊ߬ ߘߊ߲߬ ߏ߬ ߡߊ߬. ߥߙߎߞߌ ߢߊ߬ߒ߬ߞߐ߬ߓߊ߬ߟߌ ߦߋ߫ ߓߊ߯ߙߘߊ߫ ߓߐߣߍ߲ߢߐ߲߰ߡߊ ߟߎ߬ ߟߊߡߌߣߌ߲߫ ߝߏߟߏ߲ ߠߎ߬ ߕߋ߭ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߞߊ߬ ߕߊ߯ ߛߌ߰ߢߐ߲߰ ߖߡߊ߬ߣߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬.

-ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߝߣߊ߫ ߞߏ߫ ߖߌߞߏ ߝߣߊ߫ ߦߴߊ߲ ߣߌ ߘߐ߫ ߞߏ ߟߋ߬ ߘߌ߫߸ ߞߏ߫ ߖߌ߫ ߕߍ߫ ߝߊ߲߬ ߛߌ߫ ߢߣߊߡߦߊ ߕߍ߫ ߦߋ߲߬. ߣߌ߫ ߖߌ ߕߍ߫ ߞߎߓߋߛߏ߫ ߓߟߋߓߟߋ ߞߣߐ߫ ߊ߬ ߛߌ߱ ߕߍ߫ ߛߋ߫ ߓߍ߲߬ ߠߊ߫ ߝߋߎ߫. ߤߊߟߌ߬ ߞߐߙߍ ߞߣߐ߫ ߣߌ߫ ߖߌ ߕߍ߫ ߦߋ߲߬ ߘߤߊߓߊߟߌߦߊ ߟߋ߬ ߦߋ߲߬. ߒ߬ߓߊ߬߸ ߞߏߕߌ߯ ߡߍ߲ ߖߊ߲߬ߕߏ߬ߣߍ߲ ߖߌߞߏ ߘߐ߫߸ ߏ߬ ߟߊ߫ ߝߟߐߦߊ ߟߋ߬ ߖߌ ߟߊߘߏ߲߭ ߘߌ߫ ߛߏ߫ ߁߁ ߞߣߐ߫.

-ߊ߬ ߞߎߡߊ߫ ߘߊ߫ ߛߊߣߌߧߊ ߝߣߊ߫ ߞߊ߲߬ ߞߏ߫ ߛߏߓߊ ߞߣߐߟߊ ߛߊߣߌߧߊ ߕߍ߫ ߘߊ߲߬ ߠߊ߫ ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߞߋߟߋ߲߫ ߡߊ߬ ߡߎ߬ߕߎ߲߬ ߘߋ߬. ߛߏߓߊ ߛߊߣߌߧߊ߫ ߟߐ߬ߕߐ߫ ߘߎ߰ߓߊ ߓߍ߯ ߟߋ߬ ߡߊ߬ ߡߎ߬ߕߎ߲߬. ߦߏ߫ ߞߊ߲ߞߊ߲߫ ߣߌ߫ ߛߌ߯ߙߌ߲߫ ߓߊߏ߬߸ ߣߌ߫ ߛߏ߫ ߞߣߐߟߊ ߟߎ߬ ߡߊ߫ ߛߊߣߌߧߊ߫ ߖߊ߬ߡߊ ߟߊ߫ ߝߘߏ߬ߓߊ߬ ߞߍ߲ߘߍߦߊ ߘߌ߫ ߘߐߞߛߐ߫.

-ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߊ߬ߟߎ߬ ߓߍߣߊ߬ ߓߍ߲߬ߒ߬ߡߊ߬ߞߊ߲߬ ߞߙߍߞߙߍߣߍ߲ ߘߏ߫ ߕߊ߬ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߓߐ߰ߝߍ ߟߊߞߊ߲ߘߊ ߡߊ߬. ߞߊ߬ ߓߐ߬ߟߐ߲߬ߞߊ ߞߏߕߌ߯ ߡߊߛߙߊ߬ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߦߙߌߕߘߎ ߝߊ߲߬ߞߊߘߏ߲߭ ߡߊ߬، ߞߵߊ߲ ߠߊ߫ ߞߐ߭ ߟߎ߬ ߣߌ߫ ߓߊ ߟߎ߬ ߟߊߞߊ߲ߘߊ߫.ߏ߬ ߦߋ߫ ߞߟߍ߬ߞߍ߬ߕߊ ߞߏߟߌߞߏߟߌ ߟߋ߬ ߘߌ߫ ߓߌ߬.

-ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߎߡߊ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߞߟߍ߬ߕߌ߯ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏߟߌ߲ߞߏߟߌ߲ ߃߁ ߓߋߟߋ߲ߠߊ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߢߌ߬ߣߊ߲߬ ߞߍߕߐ߫ ߢߣߊߕߊߟߌ ߛߊ߲߭ ߠߋ߬ ߘߌ߫.

-ߞߎߡߊ ߞߎ߲߬ߘߏ߲ ߘߐ߫ ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߎߡߊ ߟߊߖߌ߱ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߛߌ߯ߙߌ߲ ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߞߊ߬ߛߌ߬ߣߍ߲ ߞߟߍ߬ߕߌ߯ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߟߊ߫ ߣߊ߬ߟߌ ߡߍ߲ ߞߐ߫ ߞߏ߫ ߞߟߍ߬ߕߌ߯ ߘߌߣߊ߬ ߕߊ߯ ߛߌ߯ߙߌ߲߫ ߝߋߎ߫.

ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߦߋ߫ ߞߊߦߌߙߊߥߊ߯ߣߌ߲߫ ߞߊ߬ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߟߊߡߍ߲߫.

 

ߞߊߦߌߙߊߥߊ߯ߣߌ߲߫ ߞߏ߲ߞߏߜߍ߫ ߕߟߋ߬ ߁߉/ ߂߀߂߅

ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߟߊ߫ ߓߐߒߡߊߟߌ ߡߊ߬߸ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߘߏ߲߬ ߘߊ߫ ߞߊߦߌߙߊߥߊ߯ߣߍ߲߫ ߊ߬ ߣߴߊ߬ ߟߊ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߘߏ߫ ߟߎ߫߸ ߊ߬ߟߎ߬ ߟߊߓߍ߲߬ ߘߊ߫ ߘߌ߲߬ߞߌߙߊ ߛߌ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߣߌ߫ ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߣߌ߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ ߞߏߟߊߕߍ߯ ߟߎ߬ ߟߋ߬ ߓߟߏ߫.ߏ߬ ߓߍ߲߬ߒ߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߞߏߛߐ߲߬߸ ߕߌ߲߬ߞߎߘߎ߲ ߠߎ߬ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ ߣߌ߫ ߕߊ߲ߓߊ߲ߓߐߟߌ ߞߏߕߌ߮ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߌߓߎߙߡߊ߫ ߞߊߟߌߟߎ߬ ߞߐ߲ߘߍ߫ ߞߎߡߊ߫ ߘߊ߫ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߕߐ߯ ߘߐ߫. ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߓߐߒߡߊߟߌ߫ ߢߌ߲߬ ߞߍߣߍ߲ ߢߌߣߌ߲ߞߏ߫ ߝߌ߬ߟߊ߬ߣߍ߲ ߠߋ߬ ߘߌ߫.

ߞߊ߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߟߊ߫ ߖߊ߬ߕߋ߬ߘߐ߬ߛߌ߮ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߢߍߕߊ߯ ߡߊߝߟߍ߫߸ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߟߊ߫ ߡߍ߲ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߊ߬ߟߎ߬ ߣߌߘߐߞߏ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߞߣߊ߬ߕߏ߫ ߣߊ߬ ߟߊ߫ ߓߐߘߊ߫ ߟߎ߬ ߘߌ߫ ߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߝߙߋߞߋ ߟߎ߬ ߟߊ߫.

ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߓߋߟߋ߲ߠߊ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߊ߬ߟߎ߬ ߦߴߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߓߌ߬ߟߊ ߘߐ߫ ߡߙߌߦߊ ߢߌ߲߬ ߠߎ߬ ߞߊ߲߬. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߊ߲ߓߍ߲ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߞߎ߲߬ߕߋߟߋ߲ ߠߎ߬ ߡߊ߬. ߊ߬ߟߎ߬ ߓߊ߲߫ ߘߊ߫ ߞߵߊ߬ߟߎ߬ ߣߕߊ߬ߘߐ߬ߞߏ ߢߊߝߐ߫ ߝߟߐߦߊ ߦߋ߫ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߓߟߏ߫. ߞߵߏ߬ ߛߐ߰ߡߊ ߞߍ߫ ߛߌߟߊ߫ ߓߊ߯ߙߊ߫ ߞߏ ߘߌ߫، ߊ߬ ߣߌ߫ ߖߌ ߛߊߣߌߡߊ߲ ߛߐ߬ߘߐ߲߬ߞߏ ߘߌ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߢߎߡߍߦߊߟߌ ߝߊ߲߬ߞߊߘߏ߲߭. ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߊ߬ ߦߟߌߣߐ ߕߊ߬ ߏ߬ ߞߊ߲߬߸   ߊ߬ߟߎ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߏ߬ ߓߐߒߘߊ߫ ߢߣߊߡߊ ߟߎ߬ ߓߍߣߊ߬ ߕߌߙߌ߲߫.

ƳEWTANNDE ƁAWTO LANNDUGAL NGAL : KURUSA ƁANNGINTINII NAƁIDAL MAƁƁE E MIIJOOJI ARDIIƊO MAAMADII DUMMBUYAA

Kurusa ñannde 10 yarkoma (oktobur ) 2025 e nder ƴewtal ngenndiyankewal fii jarnoore jamaa batte polgal « eyyo » ka lanndugal 21 silto (settammbur) Ardiiɗo Yaakitoraaɓe ɓen Aamadu Wuuri Baa aruno ka saare taarikayankoore Kurusa.

Mowɓe saare nden wonndude e lanɗo gorol ngol Alahajji Nankuma Keetaa jaɓɓiino mo e nder welo-welo mawngo. Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen, yottinno e maɓɓe hiwraango e jarnoore ardiiɗo Hawtaandi ndin Ardo Maamadii Dummbuyaa sabu wakkilaare maɓɓe nden e needi ndi jamaa on ardini fewndo suɓo-suɓo feƴƴungo ngon.

Mawɓe Kurusa ɓen weltori seenayee on, ɓe heyɗintini angisannde maɓɓe nden e tawtugol tammbitoo njuɓɓudi heyɗintinal ngenndi ndin e nder naɓidal e nder deeƴere

Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen senngo mun toriiɓe ñiiɓugol e ngal naɓidal maɓɓe fii yo ngenndi ndin duumo e ɓuttu woppa caɗelee mun kiɗɗe.

DAABOLAA COOBAAMA SABU TINNAARE MAƁƁE NDEN FII LAATAL LAANNDUGAL DOSNGAL LEYDI NDIN

Ko Daabolaa woni timmoode ƴewtannde fii jarnoore batte suɓo-suɓo ngon. Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen, imminano ka laral laamorde Faraana fii yottingol e mokobaa saare nden e jamaa on  nelal Ardiiɗo Hawtaandi ndin sabu mottondiral mawnngal ngal ɓe waɗi fewndo suɓo-suɓo fii lanndugal ngal ñannde 21 silto feƴƴɗo. Aamadu Wuuri Baa e gollideteeɓe makko ɓen jarnuno Daabolaa sabu needi ndi yimɓe ɓen ardini ndin e angisannde maɓɓe nden  fewndo suɓo-suɓo ngon e nder laral ngal fow.

Koolaaɗo jiñino foolirngo « eyyo » torike jamaa on tabitugol e nder ndin needi e giggol ,genndi mun sabu ɗii no jeyaa e sartiiji ɓantal e huuwondiral duumiingal

Mawɗo gorol ngol Alajji Mammadu Sayba Foofanaa wonndude e luujooɓe makko ɓen ɓannginno weltaare maɓɓe sabu golleeji ɗi Ardiiɗo Hawtaandi ndin woni e timmbude ka laral maɓɓe. Ɗun ɗoo hollii e wi’a makko anniyee mawɓe laral e yaadugol e miijooji ɓantal Ardiiɗo Hawtaandi ndin

ƳEWTANNDE ƁAWTO LANNDUGAL NGAL : MAWƁE MAAMUN ƁEN JAƁƁIKE ARDIIƊO YAAKITORAAƁE ƁEN

Maamun ñannde 11 yarkoma (oktooburu) 2025 e nder ƴewtannde ɓawto lanndugal ngal, Ardiiɗo Yaakitoraaɓe ɓen koolaaɗo iñino suɓo-suɓo ngon ñannde 21 silto (settambur) feƴƴuɗo, heɓuno jaɓɓo mawngo ka saare Maamun . Mokobaaɓe saare nden sanni mo tolni e nder welo-welo mawngo e yeeso ardiiɓe laral ngal fow.

E nder ɗun, wano no o warri non e nokkeeli goo, Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen heyɗintinanno mawɓe laral ngal salminaango e jarnoore Ardiiɗo Hawtaandi ndin Seneral Maamadii Dummbuyaa. Kanko kadi o jarniɓe sabu angisannde maɓɓe nden fii ɓuttu e naɓidal no newori ngal ɓe ardini fewndo suɓo-suɓo ngon. Ɓe seedi e hoore du’aaji heewuɗi fii ɓuttu e ɓantal duumingal wonannde ngenndi Gine ndin

TONTONDIRAL HAQQEE GASATAA GAY JAYNDEEJI KENNDEEJI, JALLOƊI E TIMMBOOJI HOLLII ARDIIƊO YAAKITORAAƁE ƁEN YEESO JANYNDEYANKOOƁE ƁEN MAAMUN

E nder ƴewtannde jamaa on ɓaawo lanndugal ngal, Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen yewtiduno e jayndeyankooɓe ɓen ka laral Maamun.

E nder nden yewtere, o ɓanngini kittol tonntondiral haqqee wano faandorii non Ardiiɗo Hawtaandi ndin Seneral Maamadii Dummbuyaa. Ngol kittol no haanaa teddineede e banŋe ɗen fow.

«Tontondiral haqqee gasataa gay jayndeeji kenndeeji, jalluɗi e timmbooji wano no mi hollirnoo  non e saa’i Serekore e kadi e nder lare goo. Demokarasii no hanndi e giiɗe goo wonndude e giiɗe ardiigu ngun » ɓanngini Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen.

Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen holluno fahin jayndeyankooɓe ɓen Maamun yo ɓe hunnu no haaniri faandaareeji jayndeyannji ɗin wonndude e ñentingol laawol demokarasii.

MAAMUN KA SUUDU SUKAAƁE ƁEN AARDIIƊO YAAKITORAAƁE ƁEN JARNII ANGISANNDE JAMAA ON

Ko e nder welo-welo mawngo, ardiiɓe Maamun jaɓɓii Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen wonndude e gollideteeɓe maɓɓe ɓen, a jaɓɓaa ka suudu sukaaɓe ɓen. Ɗun non ko waɗi ko yeeso jamaa mawɗo (ardiiɓe e suukaaɓe )

Ardinaaɗo on ka Komiinu Maamun e guwerner laral Maamun ngal weltanino ardiigu ngun wakkilaare maggu fii ɓantal laral ngal.

E innde Lannɗo leydi ndin, Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen weltanino jamaa Maamun on sabu laatagol no haaniri suɓo-suɓo ngon ka lanndugal e tentinii polgal « eyyo «  ngal e nder laral ngal e nder ngenndi ndin fow.

E nder ko o ɓanngini wakkilaare jannooɓe ɓen fii humpitugol ko woni kon ka nder Sariya Mawɗo o weltaniiɓe fii angisannde maɓɓe nden fii Gine kafidaaɗo e deeƴuɗo.

O torii jamaa Maamun on ñiiɓinngol ɓuttu e naɓidal. Sabu ɗun ka sarti mawɗo fii e faandaare ñinnirde nden e banŋe ɓantal duumiingal e nder hawtaandi ndin.

Ka timmoode Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen torino jamaa on nanondiral e nder deeƴere fii suɓo-suɓo saatiingo fii ardiigu hawtaandi ndin ñannde 28 bowte (deesammburu) 2025

KINNDIYAA JAƁƁIKE ARDIIƊO YAAKITORAAƁE ƁEN E NDER WELO-WELO MAWNGO.

Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen Aamadu wuuri Baan de tawnoo ko koolaaɗo fii jiñinngol lanndugal ngal e nder ngenndi ndin jaɓɓaama wonndude e gollideteeɓe makko ɓen ka saare Kinndiyaa jammaande saare dimɗe.

Ka suudu sukaaɓe ɓen, jaɓɓo ngon laatino e nder welo-welo mawngo. Kanko Koohoo Aamadu Wuuri Baa o seeditike weltaare jamaa kinndiyaa on. Ardiinaaɗo komiinu Kinndiyaa Alhajji Jangoo Siisee ɓannginii e nder yewtere weltaare jamaa on fii seena Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen

Guwerner Laral ngal Moodi Abuubakar Sidiki Jakitee heyɗintinii tawtannde heeriinde jamaa on e miijooji fii ɓantal Ardiiɗo Hawtaandi ndin Seneral Maamadii Dummbuyaa

Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen e innde Lanɗo leydi ndin jarnii sanne yilɓe Kinndiyaa ɓen fii jaɓugol yaltude e nder ɗuuɗal tawdee e suɓagol ka lanndugal ñannde 21 silto (setembuur) 2025.

À KINDIA, LES SAGES RÉAFFIRMENT LEUR ATTACHEMENT À L’UNITÉ ET PRIENT POUR LA PAIX EN GUINÉE

En visite à Kindia le 11 octobre, Le Premier Ministre Amadou Oury BAH, représentant du Chef de l’État, a exprimé la gratitude du Général Mamadi Doumbouya envers les sages et la population pour le bon déroulement du référendum du 21 septembre.
Touchés par cette reconnaissance, les notables ont réaffirmé leur attachement à l’unité et à la stabilité, soulignant que Kindia n’a jamais connu de bicephalisme. Ils ont formulé des prières pour la paix et la prospérité de la Guinée.

LE PREMIER MINISTRE EN DIALOGUE AVEC LA PRESSE RÉGIONALE DE KINDIA

Dans le cadre de sa tournée de remerciements, le coordinateur national de la campagne référendaire du 21 septembre 2025, Amadou Oury Bah, a accordé un entretien approfondi à la presse locale de Kindia. Fidèle à son engagement envers la redevabilité, il a souligné que tout responsable public se doit de répondre aux interrogations des journalistes — un principe désormais inscrit dans les pratiques de gouvernance sous l’impulsion du CNRD, conformément aux orientations du Président de la République, le Général Mamadi Doumbouya.

Cette démarche vise à renforcer la transparence et à combattre efficacement la rumeur et la désinformation. À cette occasion, le Chef du Gouvernement a exhorté les professionnels des médias de Kindia à faire preuve de rigueur et de responsabilité dans l’exercice de leur mission d’information.