« LA GUINÉE CHANGE ET CONTINUERA DE CHANGER » : LE MESSAGE FORT DU TOUT NOUVEAU PREMIER MINISTRE

Conakry, 27 janvier 2026 – À la suite du décret présidentiel portant reconduction de Monsieur Amadou Oury BAH aux fonctions de Premier Ministre, Chef du Gouvernement, le personnel de la Primature a chaleureusement observé une haie d’honneur à son arrivée au Palais de la Colombe.

À l’issue de cette cérémonie d’accueil, il s’est entretenu avec son cabinet. À cette occasion, ses proches collaborateurs, à travers le Ministre Directeur de Cabinet, lui ont adressé leurs vives et chaleureuses félicitations, ainsi que leurs souhaits de réussite et plein succès dans l’exercice de ses fonctions.

Dans son message, le Chef du Gouvernement a souligné que, depuis le 5 septembre 2021, sous la conduite du Président de la République, un processus de transformation est engagé et se poursuit avec efficacité, détermination et constance. Dès lors, l’attelage gouvernemental ne doit que progresser. « La Guinée change et continuera de changer. Le pays que vous connaissez aujourd’hui ne sera pas celui des prochaines années. Le changement sera rapide si nous parvenons à préserver la stabilité et à poursuivre les réformes engagées », a-t-il déclaré, avant son installation officielle.

ߓߟߐߟߐߞߊ߲ߕߋ߯ߙߋߦߊ ߞߍ߬ߟߍ ߓߟߏߘߐߓߍ߲: ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߦߋ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߝߎߟߋ߲߫ ߗߋߢߟߊ ߟߎ߬ ߞߎߟߎ߲ߖߋ߫ ߟߊ߫ ߢߡߊߦߟߍߡߊ߲ ߘߐ߫.

ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߂߁/ ߂߀߂߆

ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߝߎߟߋ߲߫ ߗߋߢߊ ߛߋߞߏߦߊ߫ ߟߥߊ߬ߟߌ ߡߞߊߝߏ ߛߋ߲߬ߞߘߐ߬ߓߌ߲ߓߌ߲ ߞߊߡߊ߲ ߘߐ߫، ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߊ߬ ߝߟߐߦߊ ߘߌ߫ ߡߊ߬ߞߍ߬ߦߙߐ ߞߏ ߟߋ߬ ߡߊ߬߸ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߞߏ߬ߕߐ߬ߦߊ ߞߟߍ߬ ߖߐ߯ߙߊ߲߫ ߠߎ߬ ߞߵߏ߬ ߓߍ߯ ߟߊ߫ ߛߋ߲ߞߏߟߦߊ ߝߏ߲߬ߝߏ߲߬ ߖߎ߮ ߟߎ߬ ߞߊ߲߬߸ ߏ߬ ߡߊߞߍߣߍ߲߫ ߘߞߌ߬ߛߌ߲ߣ ߞߊ߬ߝߏ߬ߙߋ߲ ߠߋ߬ ߞߣߐ߫. ߓߟߌߕߍ߫ ߝߌ߬ߟߊ߬ ߢߊߞߎߘߦߊߣߍ߲ ߏ߬ ߓߘߊ߫ ߞߍ߫ ߡߊ߬ߞߍ߬ߦߙߐ ߘߌ߫ ߞߵߊ߬ ߡߊ߬ߖߐ߯ߙߊ߲߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߣߊ߲߬ߝߟߏ߬ߦߊ߬ߣߍ߲߫ ߥߙߎߞߌ ߝߛߎߞߎ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߘߐ߫

(ߓߋ ߍߣ ߘߋ) ߊ߬ ߝߘߏ߬ߓߊ߬ ߘߊߦߟߍߟߌ ߞߍߣߍ߲߫ ߞߏߟߌ߲ߞߏߟߌ߲ ߕߟߋ߬ ߁߇ ߕߊ߬ߡߌ߲߬ߣߍ߲ ߢߌ߲߬ ߠߋ߬ ߟߊ߫. ߞߍߢߊ߫ ߏ߬ ߕߊ߲߬ߘߏ߬ߣߍ߲߬ߓߊ ߟߋ߬ ߕߋ߰ߙߋ߬ߦߊ ߟߊߥߟߌ߬ߣߍ߲ ߠߎ߬ ߘߐ߫ ߛߐ߲߬ߡߦߊ߬ߞߏ ߘߐ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߛߋ߲ߒߞߏߟߦߊ ߞߎ߲߬ߕߐ߮ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߓߌߟߏ߲ ߢߌ߲߬ ߡߊ߬ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߡߊߟߐ߬ߣߍ߲ ߕߘߍ߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߝߎߟߋ߲ ߣߌ߫ ߣߊ߲߬ߒ߬ߕߊ߲ ߠߎ߬ ߟߊߞߊ߲ߘߊ ߞߏߕߌ߮ ߟߋ߬ ߓߟߏ߫. ߣߴߏ߬ ߦߋ߫ ߞߟߍ߬ߕߌ߯ ߓߊߛߌߙߎ߬ ߖߊߟߏ߫ ߘߌ߫. ߊ߬ߟߎ߬ ߞߊ߬ ߦߙߐ߫ ߡߊߝߟߍ߫ ߘߏ߫ ߞߍ߫، ߕߐ߲ߓߟߏߡߟߊ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߗߋߕߌ߮ ߢߊߞߘߐ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߡߊ߬ߘߎ߮ ߡߊ߬ߞߟߐ ߣߴߊ߬ ߞߏߟߊߕߍ߯ ߛߌߦߊߡߊ߲߫ ߢߊߞߘߐ߫. ߡߍ߲ ߟߐ߬ߕߐ߫ ߓߐߒߡߊߟߌ ߡߊ߬

ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߞߊ߬ ߝߏ߬ߟߌ ߞߍ߫ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߓߊ߯ߙߊ ߟߊ߫ ߢߍߕߊ߮ ߟߊ߬ߞߎ߲߬ߘߎ߲߬ߣߍ߲ ߠߎ߬ ߡߊ߬، ߡߍ߲ ߟߐ߬ߣߍ߲ ߕߐ߲ߓߟߏߡߦߊ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߢߊߞߎߘߦߊߟߌ ߛߌߟߊ ߡߊ߬.  ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߕߌ߲ߕߌ߲ ߊ߬ ߞߊ߲߬ ߞߏ߫ ߞߎ߲߬ߞߏ߬ߕߐ߬ߦߊ ߞߍߢߊ߫ ߥߙߎߞߌߣߍ߲ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߦߋ߲߬ ߞߊ߬ߝߏ ߣߌ߫ ߓߟߏߘߐߓߍ߲ ߠߋ߬ ߞߢߊߡߊ߲߫ ߏ߬ ߟߎ߬ ߞߍ߬ߟߍ ߛߋ߲ߞߏߟߊߘߐߦߊ ߖߐ߯ߙߊ߲ ߠߎ߬ ߟߊ߫. ߛߋ߲߬ߠߞߊߟߌߦߊ ߣߌ߫ ߓߍ߲߬ߒ߬ߢߐ߲߰ߡߊ߬ߦߊ ߛߌߟߊ ߝߍ߬. ߊ߬ ߞߊ߬ ߞߟߊߓߎߡߦߊߟߌ ߞߍ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߝߎߟߋ߲߫ ߝߊ߲߬ߞߊ ߛߋߞߏߦߊ߫ ߟߎ߬ ߝߊ߲߬ߞߊߘߏ߲߭ ߘߐ߫ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ ߟߊߒߠߦߊ ߓߊ߲ߓߊ߲߫ ߕߐ߲ߓߟߏߡߊ ߟߎ߬ ߣߌ߫ ߘߎ߰ߘߋ߲ ߠߎ߬ ߕߍ߫. ߏ߬ ߛߋ߲߬ߝߍ߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߝߎߟߋ߲߫ ߞߏߕߌ߮ ߞߊ߬ ߖߊ߲߬ߓߌ߬ߟߌ ߞߍ߫ ߗߋߕߌ߯ߘߊ ߣߌ߲߬ ߟߐ߬ߘߎ߰ ߞߟߍ߬ߦߊ߬ߡߊ ߟߊ߫ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߖߘߍ߬ߕߌ߰ߦߊ ߟߊߞߊ߲ߘߊߟߌ ߡߊ߬ ߢߎߡߍߙߋ߲ߦߊߟߌ ߘߍ߲ߖߘߍߟߦߊ ߘߐ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߡߐ߰ ߞߎ߲߬ߞߋߟߋ߲ ߠߎ߬ ߣߌ߫ ߛߌ߲߬ߝߏ߲߬ߘߊ ߟߎ߬ ߟߊߞߊ߲ߘߊ ߘߐ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߓߊߛߎ߲ ߢߊ߬ߕߣߐ߬ߡߊ ߟߎ߬ ߟߊߞߊ߲ߘߊ.

HAƁO “CYBERCRIMINALITE” : ARDIIƊO YAAKITORAAƁE ƁEN JARNII HEYƊINTINANNDE JAGGE YAAKITORDE KIWAL NGAL

Konaakiri ñannde 21 siilo 2026 e nder newinngol heyɗintina alhaaliiji jagge kiwal ngal, laamu ngun heyɗintinii ardorde fii « cibercriminalité »e haɓugol juri karallaaku. Ko ka kartiyee miniyeere comiin Diksin huɓeere heyɗintiniraande wintaari ngenndiyankoori Gine ñoggiraaɗun BND
Ko ñannde 17 bowte feƴƴuɗe huɓeere nden hurmbitaa e saa’i ka tawata boneeji no heewi e ca’e ɗen immorde e gannde kese e karralle yulirɗe.
Hannde e ndee naasannde (alkamisa), Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen, Aamadu Wuuri Baa wonndude e yaakitoraaɗo kiwal ngal Seneral Bassiiiru Jallo ƴewtike nokkuure nden
e tawnde huɓindiiɓe ɗuuɗuɓe ka poliisi ngenndiyankoojo e huɓindiiɓe ka banŋe ardiigu yaakitorde.
E nder ƴewtagol ngol ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen, jarnii golle moƴƴe waɗuɗe ɗen e banŋe heyɗintingol poliisi ngenndi ndin. O ɓeydi wonndema nde tawnoo bonki kin no mawnude, haray hino haani ka tawata laamu ngun no hebulanaade e jaggugol nooneeji no kiwal wonaa e alnireede non, ɓeydita aalaaji gollirɗi ɗin fii holnugol jamaa Gine on.
Wonannde yaakitoraaɗo e banŋe kiwal ngal, o holliiɓe golle ɗe nduu solndu joopanaa ɗen e banŋe kiwal jamaa on e jawle maɓɓe ɗen.

LUTTE CONTRE LA CYBERCRIMINALITE : LE PREMIER MINISTRE SALUE LA MODERNISATION DES SERVICES DE SECURITE

Conakry, le 21 janvier 2026 –
Dans le cadre du renforcement des capacités opérationnelles des services de sécurité, le Gouvernement a procédé à la réhabilitation et à l’équipement de la Direction de la cybercriminalité et de la lutte contre les traces technologiques.
Implanté à la Minière, dans la commune de Dixinn, ce bâtiment moderne de type R+2 a été réhabilité et équipé sur financement du Budget national de développement (BND). Il a été officiellement inauguré le 17 décembre dernier, dans un contexte marqué par la recrudescence des crimes et délits à caractère technologique.
Ce jeudi, le Premier ministre, Amadou Oury BAH, accompagné du ministre de la Sécurité et de la Protection civile, le Général Bachir Diallo, a effectué une visite des lieux en présence du Directeur général de la Police nationale et de plusieurs hauts responsables du département.
Au terme de la visite, le Chef du gouvernement a salué les avancées significatives enregistrées dans la modernisation de la Police nationale. Il a souligné que l’évolution des formes de criminalité impose à l’État de se doter d’outils technologiques performants et adaptés. Il a encouragé le renforcement de l’efficacité des forces de sécurité et de consolider la confiance entre la police et les citoyens.
De son côté, le ministre de la Sécurité a rappelé le rôle stratégique de cette direction dans la préservation de la souveraineté numérique et la protection des personnes, des institutions et des données sensibles de l’État.

TOLNO ARDIIƊO MAAMADII DUMMBUYAA : FARANSI HEYƊINTINII ANGISANNDE MUN NDEN FEE HAWTAANDI GINE NDIN

Konaakiri ñannde 17 siilo 2026 – sabu tolno Ardiiɗo Hawtaandi ndin Maamadii Dummbuyaa, Ardiiɗo Hawtaandi Faransi ndin Emaniyel Makoron lontinirno hoore mun ka tawdegol ngoo tolno Yaakitoraaɗo e banŋe Farankofonii, e huuwondire winndereyankooje e faransinaaɓe wonuɓe ka jananiri Sonna Elenoor Karu’a.

Nde tolno ngon gasunoo, Sonnaajo on e ɓe o ardi ɓen e Jaagoraaɗo Faransi on e nder leydi Gine  seenino sannaa ka Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen Moodi Aamadu Wuuri Baa. Ngal tintidal wonuno sommbo yewtereeji kenndeeji hakkunde maɓɓe e wi’e Yaakitoraaɗo faransinaajo on. O ɓanngini wonndema ɓe yewtii fii njuɓɓudi laamu ƴanngal ngal fii no Gine ruttora e laawol sariyayankoore.

Sonna Elenoor Karu’a heyɗintini tammbitannde Faransi nden e hoore himo jarni coobi golleeji waɗaaɗi ɗin himo waajooɓe toppitagol jokkitoo e baylanduruuji fuɗɗaaɗi ɗin. O fensiti fahin, huuwondiral Gine e Faransi immorde e eɓɓooje AFD e Expertise France, tentinii e banŋe cellal, laaɓal ca’e ɗen e banŋeeji goo.

ߞߊ߲ߕߌ߯ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߟߊߛߌ߰ߟߌ: ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ ߦߴߊ߬ ߟߊ߫ ߖߘߍ߬ߘߏ߲߬ߒ߬ߞߊ߲߬ߡߊ ߠߊߛߙߋߦߊ߫ ߟߊ߫ ߖߌ߬ߣߍ߬ ߢߍ߫

ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߁߇/ ߂߀߂߆

ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߟߊߛߌ߱ ߢߊ߰ߢߊ߮ ߓߍ߲߬ߒ߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߞߏߛߐ߲߬߸ ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ߫ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߋߡߊߣߏߟ ߡߊߞߐߙߐ߲߫ ߞߐߦߌ߬ߘߊ߬ߣߍ߲߫ ߓߐ߬ߟߐ߲߬ߞߊ ߋߟߋߣߏߙ ߞߊߙߑߥߊ߫ ߟߋ߬ ߓߟߏ߫. ߞߏߕߌ߯ ߗߋߦߊߣߍ߲ ߘߌ߫ ߣߴߊ߬ ߟߊ߫ ߢߎ߲߯ߣߍ߲߫ ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ߬ ߞߊ߲ߝߐ ߕߍߓߊ߯ߦߊ߫ ߡߊ߲߬ߕߏ߲߬ߕߍ߬ߟߊ߬ߞߊ ߟߊ߫ ߊ߬ ߣߌ߫ ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ߬ߞߊ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߦߋ߫ ߕߎ߲ߒߞߊ߲ ߠߊ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߖߊ߲߬ߖߏ߲ ߢߊ߬ߕߣߐ߬ߡߊ߬ߓߊ ߣߌ߲߬ ߡߊ߬ ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ ߟߊ߫ ߗߋߦߊߟߌ ߟߊߛߣߍ߫ ߘߊ߫ ߞߐߟߐ߲ߓ ߞߎߓߋ ߞߣߐ߫، ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߝߍ߬. ߛߟߊߕߌ߯ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߢߐ߲߯ߦߋ ߏ߬ ߞߍ߫ ߘߊ߫ ߡߙߌߣߊ߲߫ ߡߝߊߟߋ߲ ߓߘߍ ߟߎ߬ ߟߋ߬ ߞߊ߲߬.

((ߕߎ߬ߢߊ ߣߌ߫ ߜߍߢߐ߲߮ ߢߍ߫ ߘߐ߫)) ߊ߬ߟߎ߬ ߣߌ߫ ߞߏߕߌ߮ ߕߍ߫. ߓߐ߬ߟߐ߲߬ߞߊ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߖߌ߬ߣߍ߫ ߘߐ߬ߕߊߡߌ߲ ߞߍߣߍ߲߫ ߓߍ߯ߦߡߊ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߖߡߊ߬ߣߊ ߟߐ߬ߘߎ߮ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߡߊ߲߬ߕߏ߲߬ߕߍ߬ ߝߛߊߒߞߏߡߦߊ ߘߐ߫. ߓߐ߬ߟߐ߲߬ߞߊ ߋߟߏߣߐߙ ߞߊߙߑߥߊ߫ ߞߊ߬ ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ ߟߊ߫ ߞߐߡߊߓߌ߲ߓߌ߲ߠߌ߲ ߖߍ߬ߘߍ ߖߍ߬ߘߍ ߦߌ߬ߘߊ߬. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ ߞߎߟߎ߲ߖߋߟߌ ߞߍ߫ ߡߊ߬ߝߊ߲߬ ߞߍߣߍ߲ ߠߎ߬ ߘߐ߫߸ ߞߵߏ߬ ߓߍ߯ ߟߊߥߟߌ߬ ߞߟߊߓߎߡߦߊߟߌ ߡߊ߬ ߡߜߊ߬ ߞߍߣߍ߲ ߠߎ߬ ߘߊߓߊ߲ ߘߐ߫߸ ߊ߬ ߞߊ߬ ߘߐ߬ߞߣߍ߬ߟߌ ߞߍ߫ ߖߌ߬ߣߍ ߣߌ߫ ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ ߟߊ߫ ߕߍߓߊ߯ߦߊ ߓߊ߲ߓߊ߲ߠߌ߲ ߝߣߊ߫ ߘߐ߫. ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ ߖߊ߬ߕߋ߬ߘߐ߬ߛߌ߮ ߛߏ߯ߙߏߦߊߣߍ߲ ߞߐߡߊߓߌ߲ߓߌ߲ߣߍ߲ ߠߎ߬ ߡߊ߬ ߝߊ߬ߙߊ߲߬ߛߌ ߥߙߎߞߌ ߖߋ߬ߕߌ߰ߘߊ ߣߌ߫ ߟߐ߲ߞߏߦߊ ߓߟߏ߫. ߞߊߕߙߍ߬ߕߍ߫ ߞߍ߲ߘߍߦߊ ߡߊ߬ߘߎ߮ ߡߊ߬. ߞߵߏ߬ ߟߊ߫ ߘߌ߲߬ߞߌߙߊ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߛߊߣߌߧߊ ߞߊ߲߬. ߞߵߏ߬ ߟߊ߫ ߞߟߍ߬ߦߊ߫ ߡߊ߬ߘߎ߰ ߜߘߍ߫ ߟߎ߫ ߞߊ߲߬.

 

ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߰ ߟߊ߬ߛߌ߮: ߘߋ߲ߡߌߛߍ߲ ߠߎ߬ ߓߘߊ߫ ߞߊ߲ߞߊ߲߫ ߣߌ߫ ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߕߍ ߓߏ߬ߙߌ߬ ߔߏߔߏ ߞߊ߲߬.

ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߁߆/ ߂߀߂߆

 ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߟߊߛߌ߱ ߓߍ߲߬ߒ߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߞߏߛߐ߲߬߸ ߘߋ߲ߡߌߛߍ߲ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߝߘߊߣߍ߲߫ ߕߏ߰ߝߏ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߏ߬ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߗߋߦߊߟߌ ߘߏ߲߬ ߘߊ߫ ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߞߎߘߍ߫ ߇߀߀ ߓߏ߬ߙߌ߬ ߞߐ߫ ߔߏߔߏ ߟߊ߫ ߞߊ߬ ߓߐ߫ ߝߏ߫ ߞߊ߲ߞߊ߲߫. ߊ߬ߟߎ߬ ߡߐ߰ ߁߇ ߘߋ߲ߡߌߛߍ߲ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߟߊߘߍ߬ߣߍ߲ ߞߙߎ ߞߋߟߋ߲߫ ߘߌ߫ ߟߋ߬߸ ߛߊ߫ ߞߊ߬ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߠߊ߫ ߞߏ ߕߊ߭ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ ߞߍ߫ ߥߙߎߞߌ ߓߐ߲ߛߐ߲ߘߊ߫ ߥߟߌ߬ߕߐ ߝߊ߲߬ߞߊ߬ ߞߙߍߞߙߍߣߍ߲ ߘߌ߫ ߟߊ߬ߟߐ߲߬ߠߌ߲߬ߦߊ߬ߟߌ ߛߌߟߊ ߝߍ߬. ߊ߬ߟߎ߬ ߞߊ߬ ߓߐߒߣߘߐ ߣߌ߲߬ ߞߍ߫ ߟߋ߬ ߞߵߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߖߘߍ߬ߘߏ߲߬ߒ߬ߞߊ߲߬ߡߊ ߟߊߛߙߋߦߊ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߵߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߕߋߟߋ߲߫ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߞߐߡߊߓߌ߲ߓߌ߲ ߘߐ߫. ߊ߬ߟߎ߬ ߟߊߛߣߍ߫ ߘߊ߫ ߞߎߟߐ߲ߓ ߞߎߓߋ ߟߋ߬ ߞߣߐ߫ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߓߟߏ߫. ߞߏߕߌ߯ߝߟߐߘߊ ߞߎߓߋߘߐ ߗߋߕߌ߯ ߛߙߍߞߍ ߕߘߍ߬ ߞߣߍ ߞߊ߲߬ ߣߊߟߌ߬ߡߎ߲߬ ߟߊ߲߰ߛߌ߬ߣߍ߫ ߤߥߊ߬ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߘߌ߫. ߏ߬ ߓߍ߲߬ߒ߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߞߏߛߐ߲߬߸ ߞߙߎ ߟߊ߫ ߓߋߟߋ߲ߠߊ ߦߊߦߊ߬ ߞߋߕߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߞߍߥߊߟߌ ߣߌ߲߬ ߦߋ߫ ߟߊ߬ߤߘߌ߫ ߕߊ߬ߣߍ߲߫ ߖߊ߲ ߘߏ߫ ߟߋ߬ ߡߝߊߣߍ߲ ߘߌ߫. ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߕߐ߯ ߘߐ߫ ߞߏߕߌ߯ߝߟߐߘߊ ߞߎߓߋߘߐ ߗߋߕߌ߯ ߛߙߍߞߍ ߞߊ߬ ߝߓߊ߬ߘߋ߲߬ߧߊ ߣߌ߫ ߡߊ߬ߝߊ ߞߎߟߎ߲ߖߋ ߟߐ߬ ߘߋ߲ߡߌߛߍ߲ ߠߎ߬. ߞߵߊ߬ߟߎ߬ ߞߟߊߓߎߡߦߊ߫ ߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߘߎ߰ߘߋ߲߬ߧߊ ߖߘߍ߬ߘߏ߲߬ߒ߬ߞߊ߲߬ߡߊ ߓߟߏߟߊߕߎ߲߯ߠߌ߲ ߠߊ߫߸ ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ ߡߊ߲߬ߕߏ߲ ߗߋߢߊߟߌ ߛߌߟߊ ߡߊ߬.

TOLNO ARDIIƊO HAWTAANDI NDIN : SUKAAƁE NO IWI KANKAN ARI KONAAKIRI E HOORE MOTOO

Konaakiri ñannde 16 siilo, fii tolno Ardiiɗo Hawtaandi ndin, Maamadii Dummbuyaa, sukaaɓe no iwii Kankan e hoore motooji ɓe arii Konaakiri. Dugudu ndun ko emmbere kilomeeterji 700.

Ko ɓe sukaaɓe sappo e njeɗɗo, (17) jeyaaɓe e mojobere inneteende Club pour le rayonnement des acquis de la République et des Forces spéciales de la communication GMD. Ardu maɓɓe ndun ko heyɗintinngol angisannde maɓɓe nden e rerɗere maɓɓe nden faadee e miijooji Ardiiɗo Hawtaandi ndin Maamadii Dummbuyaa.

Hannde, Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen jaɓɓino ɓe ka jonnde yaakitorde aranere  wonndude e cukko ardiiɗo  kabinee on ko jonnde yaakitorde aranere Moodi Lansine Hawaa Dummbuyaa.

Tippude e ɗun koolaaɗo konngol mojobere sukaaɓe ɓen Moodi Yaayaa Keytaa hollii wonndema ardu maɓɓe ndun ko timmirnirɗun fodaari ndi ɓe ƴettani Ardiiɗo on.

E innde Ardiɗo yaakitoraaɓe ɓen, sukko ardiiɗo kabinee on, jarnii wakkilaare maɓɓe nden, e giggol leyndi maɓɓe ndin e needi maɓɓe ndin e wakkilaare maɓɓe nden wonannde ngenndi ndin.

ߕߐ߲ߓߟߏߡߊ߫ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ: ߟߊ߬ߛߌ߰ߟߌ ߞߊ߬ߞߎ߬ߘߟߊ߬ߞߊ ߓߟߏߘߐߓߍ߲ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߡߙߊ߬ߦߊ ߗߋߢߟߊ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߛߌߟߊ ߝߍ߬

ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߁߆/ ߂߀߂߆

ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߕߌ߲߬ߞߎߘߎ߲߫ ߕߐ߲ߓߟߏߡߟߊ ߞߍߕߐ ߟߋ߬ ߟߊߓߊ߯ߙߕߊ ߘߌ߫ ߡߎ߬ߕߎ߲߬. ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߟߊ߫ ߞߣߍ߫ ߞߊ߲߫ ߓߐߒߡߊߟߌ. ߊ߬ ߛߋ߲߬ߘߏ߲߬ߢߐ߲߮ ߕߘߍ߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߝߎߟߋ߲ ߣߌ߫ ߣߊ߲߬ߒ߬ߕߊ߲ ߠߎ߬ ߟߊߕߊ߲߬ߞߊ ߞߏߕߌ߮ ߟߋ߬ ߘߌ߫ ߞߟߍ߬ߕߌ߯ ߓߊߛߌߙߎ߬ ߖߊߟߏ߫. ߏ߬ ߞߍ߫ ߘߊ߫ ߛߊߓߎ߫ ߘߌ߫ ߞߊ߬ ߞߎߟߎ߲ߖߋߟߌ ߞߍ߫ ߓߊ߯ߙߊ ߘߏ߲߬ߖߟߎ߬ߡߦߊ߬ߣߍ߲ ߢߌ߲߬ ߠߊ߫ ߢߍߕߊ߮ ߟߊ߫. ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߞߊ߬ ߓߊ߯ߙߊ ߟߊ߫ ߓߐߒߢߟߊ ߜߍߘߐߕߊ ߣߌ߲߬ ߝߏ߬ߟߌ ߞߍ߫. ߞߊ߬ ߟߐ߬ ߓߊ߯ߙߊ ߣߌ߫ ߕߐ߲ߓߟߏߡߦߊ߫ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߖߎ߬ߓߐ ߕߐ߬ߡߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߕߌ߲ߕߌ߲߫ ߊ߬ ߞߊ߲߬ ߞߏ߫ ߓߊ߯ߙߊ ߣߌ߲߬ ߞߎ߲߬ߕߋߟߋ߲ ߦߋ߫ ߢߡߊߦߟߍߡߊ߲߫ ߡߊ߬ߡߊ߬ߟߌ ߝߘߏ߬ߓߊ߬ߡߊ ߘߐߘߎ߲߬ߧߊ߬ߣߍ߲ ߠߋ߬ ߘߌ߫. ߞߊ߬ ߟߐ߬ ߖߌ߬ߣߍ߬ ߕߐ߲ߓߟߏߡߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߡߊ߬ߘߍ߬ߡߍ߲߬ߠߌ߲ ߏ߬ ߡߍ߲ ߘߊߝߟߐߣߍ߲߫ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߓߟߏ߫ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߡߎ߰ߡߍ.

ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߞߊ߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߟߊ߫ ߓߏ߲ ߠߎ߬ ߟߐ߬ ߞߊ߬ߞߎ߬ߘߟߊ߬ߞߊ ߝߊߘߌ ߘߐ߫߸ ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߣߌ߫ ߖߡߊ߬ߣߊ ߞߣߐߟߊ ߟߎ߬ ߓߍ߯ ߘߐ߫. ߏ߬ ߟߐ߬ߘߌ߬ߦߊ߬ߓߊ ߟߋ߬ ߦߋߝߊߘߌ ߣߌ߫ ߗߋߘߊߕߌ߯ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߝߓߊ߬ߘߋ߲߬ߧߊ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߞߊ߬ߟߌ߬ߦߊ ߘߐ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߕߐ߲ߓߟߏߡߊ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߗߋߘߊߕߌ߯ߦߊ ߘߐ߫ ߘߎ߰ߘߋ߲ ߠߎ߬ ߕߙߐ߬ߝߍ߬. ߊ߬ ߞߊ߬ ߖߊ߲߬ߓߌ߬ߟߊ߬ߟߌ ߞߍ߫، ߞߏ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߡߙߊ߬ߦߊ ߟߋ߬ ߣߌ߫ ߛߌ߰ߟߌ ߦߴߊ߬ ߞߊ߲߫ ߛߌ߲߬ߝߏ߲߬ߘߊ ߟߎ߬ ߡߊߓߏ߬ߢߊ߬ ߞߊ߲ߡߊ߬. ߞߊ߬ ߞߐ߲߬ ߞߏ ߓߍ߯ ߢߍ߫ ߞߵߏ߬ ߟߊ߫ ߊ߬ ߣߌ߫ ߡߊ߬ߞߊ߲߬ߞߊ߲߬ ߝߊ߲߬ߞߊ ߣߌ߫ ߟߊ߬ߞߊ߲߬ߘߊ߬ߟߌ ߞߊ߲߬.

POLIISI NGENNDI NDIN : NO FOKKITANI ALHAALIIJI FEWNDIIƊI KO HUUTORA E BANŊE LAAMU NGUN.

Konaakiri ñannde 16 Siilo 2016 jonnde ardorde Poliisi laral Konaakiri ngal hurmbitete ka woɗɗaa. Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen Aamadu Wuuri Baa ƴewtoyike golle ɗen wonndude e yaakoraaɗo kippuɗo fii reenugol hiwa jamaa on Seneral Bassiiru Jallo. E nder ɗun ɓe coobii gollooɓe ɓen sabu hittinaare maɓɓe nden.

E nder nden ƴewtannde, Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen jarnii gollooɓe ɓen. Golle jonnde ardorde poliisiiɓe ɓen ka laral Konaakiri, no humondiri e faale waylugol noone no poliisiiɓe ɓen woni e liggorde non e nder ngenndi ndin, wonndude e angisannde Ardiiɗo Hawtaandi ndin. E kala liggotooɗe e ley konngol Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen.

E wi’a Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen, mahugol kuɓeeje fewndiiɗe woni ko Konaakiri, woni ko ka dowri, no heyɗintina mbaadi e ndimu e mbawdi liggotooɓe ɓen ka poliisiiji fii nafoore jamaa on. O anndintini wonndema laamu Gine ngun, ko adii kon, no fawii e dow teddingol njuɓudiiji reenirde nden e kiwal ngal.