ߞߊߞߊ߲ߘߋ߬: ߥߊߟߢߌߡߊߟߐ߲ ߣߌ߫ ߖߘߍ߬ߘߏ߲߬ߒ߬ߞߊ߲߬ߡߊ ߞߊ߲ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߣߌ߫ ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߣߌ߫ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߕߍ߫.

ߓߏߞߋ߬ ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߉/ ߂߀߂߆

ߓߏ߬ߞߋ߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ߬ߟߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬ߞߍ߬ߘߊ ߓߊ߯ߙߊ߫ ߘߊߡߌߣߊߟߌ ߢߊ߰ߢߊ߮ ߓߍ߲߬ߒ߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߞߏߛߐ߲߬߸ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߡߊߟߐ߬ ߘߊ߫ ߛߏߟߐ ߣߌ߫ ߘߎ߰ߞߣߍ ߘߐ߬ߓߍ߲߬ߠߌ߲ ߞߏߕߌ߯ ߟߋ߬ ߓߟߏ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߏߕߌ߯ߝߟߐߘߊ ߞߎߓߋߘߐ ߞߏߕߌ߮ ߊ߬ ߣߌ߫ ߓߏߞߋ߬ ߡߙߊ߬ߓߊ߮ ߏ߬ ߟߎ߬ ߥߊ߫ ߘߊ߫ ߓߏߞߋ߬ ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߝߏ߬. ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߕߐ߯ ߘߐ߫. ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߞߊ߬ ߝߏ߬ߟߌ ߟߊߛߋ߫ ߡߐ߰ߦߊ ߡߙߊ߬ߦߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߕߐ߯ ߘߐ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߊ߬ ߛߎߥߊ߲ߘߌ ߡߊ߬. ߊ߬ ߣߌ߫ ߓߏ߬ߞߋ߬ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߓߍ߯ ߟߊߘߍ߬ߣߍ߲ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߢߣߊߕߊߟߌ ߡߛߍ߬ߞߍ߬ߡߛߍߞߍ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߖߘߍ߬ߕߊ߰ߦߊ ߡߊ߬ ߊ߬ߟߎ߬ ߓߟߏ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߝߘߏ߬ߓߊ߬ ߞߐߡߊߓߌ߲ߓߌ߲ߠߌ߲ ߞߏ߲߬ߘߏ ߞߣߐ߫. ߞߊ߬ ߞߊߞߊ߲ߘߋ߬ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߟߊ߫ ߡߐ߰ߞߏ߬ߦߊ ߞߎ߬ߡߊ߬ߞߘߎ߬ ߞߐ߲߬ߘߐ߲߬ߠߌ߲ ߞߍ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߟߐ߬ ߥߍ߬ߣߍ ߟߊߛߘߋߦߊ߫ ߓߊ߯ߙߊ߫ ߜߍߞߟߐ ߟߊ߫. ߖߎ߬ߓߐ ߟߎ߬ ߛߏ߯ߙߏߦߊߣߍ߲ ߠߎ߬ ߛߌߟߊ ߝߍ߬، ߞߵߊ߬ ߟߐ߬ ߘߌ߲ߞߌߙߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߞߵߊ߬ ߟߊߥߟߌ߬ ߓߊߟߏ ߗߏ߮ ߞߊߓߋ ߡߞߊ߬ߝߏ ߡߊ߬ ߸ ߓߏ߬ߞߋ߫ ߡߌ߬ߣߕߊ߬ߦߊ ߓߟߏߡߊ߬ ߕߌ߲ߕߌ߲ߠߌ߲ ߛߌߟߊ ߝߍ߬. ߞߎߡߊ ߞߐߛߊߦߌ ߘߐ߫ ߡߐ߰ߓߊ ߟߎ߬ ߞߵߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߡߙߌߣߊ߲ ߞߍߞߋߟߋ߲ߘߌ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߣߴߊ߬ ߟߊ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߡߙߌߣߊ߲ ߠߎ߬ ߞߐߡߊߓߌ߲ߓߌ߲ ߘߐ߫ ((߁߉߆߂ ߤߊ߲߯ ߊ߲ ߓߌ߬ߕߟߋ ߣߌ߲߬ ߘߐ߫߸ ߓߏߞߋ߬ ߕߏ߫ ߘߊ߫ ߟߥߊߟߌ ߘߊߞߘߐ߫ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߓߐ߰ߝߍ߬ߞߊ߲ߞߋ ߟߌ߬ߤߟߊ ߡߊ߬. ߞߵߊ߬ ߕߘߍ߬ ߊ߬ ߦߴߊ߬ ߢߊߞߘߐ ߡߊ߬. ߓߌ߬ ߖߌ߱ ߓߍ߯ ߟߊߣߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߟߋ߬ ߞߊ߲߬)) ߏ߬ ߝߐ߫ ߘߊ߫ ߞߏߢߊ߬ ߓߊ߬؟

ߕߌ߲ߕߌ߲ߠߌ߲ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߛߎߥߊ߲ߘߟߌ ߣߌ߲߬ ߞߍߣߍ߲߫ ߡߐ߱ ߟߎ߬ ߤߣߍߣߊ߲ߕߊ ߛߌߟߊ ߟߋ߬ ߝߍ߬ ߊ߬ ߣߌ߫ ߢߡߊߦߟߍߡߊ߲ ߘߎߡߕߊ ߛߐ߬ߘߐ߲ ߖߌ߰ߦߊ. ߢߐ߲߯ߓߍ߲ ߞߎ߲߬ߘߏ߲߬ ߘߊ߫ ߘߎߓߊ߫ ߟߋ߬ ߟߊ߫ ߸ ߓߍ߲߭ ߣߌ߫ ߡߊ߬ߝߊ ߣߌ߫ ߖߐ ߟߊ߫ ߊ߬ ߣߌ߫ ߖߌ߬ߣߍ߬ ߟߊ߫ ߢߝߍߕߊ߯ ߣߊ߬ߕߊ ߡߊ߬. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߍߥߊߟߌ ߟߎ߬ ߛߎߘߊ߲ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߟߊ߫ ߗߋߢߊߟߌ ߘߐ߫.

ߓߏ߬ߞߋ߫: ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ߬ߟߊ ߟߎ߬ ߡߊߞߍߘߊ ߓߊ߯ߙߊ ߘߊߡߌߣߊߟߌ

ߓߏߞߋ߬ ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߉/ ߂߀߂߆

ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ ߛߌߡߊ߲ߘߎ߯ ߂߀߄߀ ߢߍߥߟߊ ߞߣߐߟߊ ߡߊ߬߸ ߏ߬ ߕߎ߲ߞߎ߲ ߡߍ߲ ߦߋ߫ ߡߐ߰ߦߊ ߞߍߗߏ߮ ߟߊߢߊ߬ߟߌ ߝߐ߫ ߟߊ߫ ߏ߬ ߛߊߓߎ߫ ߟߊ߫. ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߞߵߊ߬ ߓߏߞߋ߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ߬ߟߊ ߟߎ߬ ߡߊߞߍߘߊ ߟߐ߬ߟߌ ߓߊ߯ߙߊ ߟߎ߬ ߘߊߡߌ߬ߣߊ ߢߣߊߓߊ߯ߦߊ߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߜߘߌߛߌ߯ߣߍ߲߫ ߜ߭ߏߙߋߦߋ ߞߌ߲߬ߘߊ ߓߏ߬ߞߋ ߡߙߊ߬ߘߊ߰ ߞߣߐ߫. ߡߊ߬ߞߍ߬ߘߊ ߣߌ߲߬ ߦߋ߫ ߓߏߟߏ߲ߝߘߊ߫ ߂߄ ߠߋ߬ ߘߌ߫ ߡߍ߲ ߘߌߕߐ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߥߛߊ߬ߘߊ߬ߕߌ߮ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߒߖ߭ߙߋߞߏ߬ߙߋ߬ ߡߙߊ߬ߓߊ߰ߘߊ، ߞߊ߲ߞߊ߲߫، ߟߊߓߋ߬، ߞߌ߲ߘߌߦߊ߫، ߜߞߋߘߎ߯، ߝߙߊߣߊ߫، ߞߐߣߊߞߙߌ߫، ߞߊߞߊ߲ߘߋ߬ ߝߣߊ߫ ߓߘߴߊ߬ ߕߊ߬ ߛߐ߬ߘߐ߲߬ ߏ߬ ߖߊ߰ߟߋ ߘߐ߫. ߢߍߥߟߊ߫ ߛߏ߯ߙߏߦߊߣߍ߲ ߏ߬ ߡߍ߲ ߞߎ߲߬ߦߌ߬ߘߊ߬ߟߌ ߓߐߣߍ߲߫ ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߘߐ߫. ߘߌ߲߬ߞߌߙߊ ߡߙߊ߬ߦߊ ߟߎ߬ ߞߊ߬ ߢߌߣߌ߲ߞߏ ߣߌ߲߬ ߕߊ߲߬ߘߏ߬ ߞߏߛߓߍ߫. ߞߏ߫ ߣߌ߲߬ ߦߋ߫ ߓߏ߬ߞߋ߬ ߢߡߊߦߟߍߡߊ߲ ߡߙߌߣߊ߲ ߠߋ߬ ߘߌ߫. ߡߍ߲ ߟߐ߬ߣߍ߲ ߡߊ߬ߞߍ߬ߦߙߐ ߓߘߍ߬ߞߏ ߛߐ߬ߘߐ߲ ߡߊ߬، ߢߍߥߟߊ߫ ߛߎߡߊ߲ߣߍ߲ ߦߋ߫ ߡߊ߬ߞߍ߬ߦߌߟߊ ߢߡߊߦߟߍߡߊ߲߫ ߘߌ߫. ߡߍ߲ ߞߎ߲߭ ߦߋ߫ ߡߊ߬ߞߍ߬ߦߙߐ ߞߏ߬ߙߏ߲߬ߒ߬ߕߊ߲߬ߧߊ ߘߌ߫. ߡߍ߲ ߟߐ߬ߣߍ߲ ߡߊ߬ߞߍ߬ߦߌ߬ߟߊ߬ߞߏ ߓߘߍ߬ߓߘߍ߬ߟߌ ߡߊ߬ ߖߡߊ߬ߣߊ ߞߣߐߟߊ ߘߐ߫. ߘߎ߰ߞߣߍ ߟߛߊ߬ߣߌ߲߬ߧߊ߬ߟߌ ߣߌ߫ ߛߏߟߐ ߞߏߕߌ߮ ߡߍ߲ ߟߐ߬ߣߍ߲߫ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߦߙߐ߫ ߟߊߕߏߣߍ߲߫ ߠߎ߬ ߡߊߛߐ߬ߘߐ߲ ߠߊ߫.ߞߏߕߌ߯  ߡߏߙߌ߬ ߞߐ߲ߘߍ߫ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߡߙߊ߬ߓߊ߰ߘߊ ߢߌ߲߬ ߠߎ߬ ߓߊ߯ ߓߐ߫ ߦߋ߲߬. ߡߙߊ߬ߓߊ߰ߘߊ ߕߐ߭ ߟߎ߬ ߝߣߊ߫ ߘߌߣߊ߬ ߊ߬ ߛߐ߬ߘߐ߲߬ ߝߣߊ߫ ߂߀߂߆ ߣߌ߲߬ ߠߊ߫. ߏ߬ ߟߎ߬ ߝߟߍ߫: ߝߙߌ߬ߦߊ߫، ߜ߭ߥߊߟ، ߞߐ߰ߦߊ߬، ߝߏߘߋߞߊߙߌߦߊ߫، ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߐ߰ߙߐ߲߬ߕߌ߲ ߞߌ߲߬ߘߊ. ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߞߊ߬ ߞߎߡߊ ߟߐ߬ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߡߊ߬. ߞߏ߫ ߛߏߓߊ ߟߎ߬ ߘߐߓߍ߲߭ ߦߋ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߟߊ߫ ߝߟߐߦߊ߫ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߟߎ߬ ߘߏ߫ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߊ߬ ߦߋ߫ ߓߍߓߊ߯ߦߊ ߛߋ߲ߛߋߘߋ߲ߧߊߣߍ߲߫ ߣߕߊ߬ߣߍ߲ ߠߋ߬ ߘߌ߫. ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߏ߫ ߓߏߞߋ߬ ߕߌ߲߬ߞߎߘߎ߲߫ ߏ߬ ߡߍ߲ ߦߋ߫ ߟߊ߬ߘߏ߲߬ߘߊ ߣߝߊ߬ߡߊ߬ߓߊ ߘߏ߫ ߘߌ߫ ߝߛߎߞߎ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߘߐ߫. ߏ߬ ߣߌ߫ ߝߘߏ߬ߓߊ߬ ߖߎ߬ߓߐ ߟߎ߬ ߞߢߊߡߊ߲߫ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߊ߬ ߟߐ߬ߘߎ߮ ߡߊ߬ ߡߊ߬ߞߐ߬ߙߐ߲߬ߞߐ߬ߙߐ߲߬ߠߌ߲ ߝߊ߲߬ߝߘߊ߬ߦߊ߬ߣߍ߲߫ ߛߌߟߊ ߝߍ߬. ߢߊ߰ߢߊ߮ ߣߌ߲߬ ߞߍ߫ ߘߊ߫ ߛߏ ߛߌ߰ߓߊ߮ ߟߎ߬ ߛߌߦߊߡߊ߲߫ ߢߊߞߘߐ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ ߡߙߊ߬ߦߊ ߡߐ߱ ߟߎ߬، ߊ߬ ߣߌ߫ ߡߊ߬ߞߊ߲߬ߞߊ߲߬ߠߌ߲ ߣߌ߫ ߟߊ߬ߞߊ߲߬ߘߊ߬ߟߌ ߝߊ߲߬ߞߊ، ߞߵߏ߬ ߓߍ߯ ߟߊ߫ ߣߊ߲߬ߒ߬ߕߊ߲ ߘߍ ߞߐߦߌߘߊߓߊ߮ ߟߎ߬ ߞߊ߲߬. ߡߏ߬ߛߏ ߟߎ߬ ߣߌ߫ ߘߋ߲ߡߌߛߍ߲ ߠߎ߬ ߘߐ߫.

ߓߏߞߋ߬: ߗߋߘߊߕߌ߯ ߟߎ߬ ߡߊߞߍߘߊ ߓߊ߯ߙߊ ߘߊߡߌߣߊߟߌ

ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߉/ ߂߀߂߆

ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߣߊ߬ߣߍ߲߫ ߝߎߥߊ߲ߢߊߘߊ߲ ߞߎߓߋߘߊ ߟߋ߬ ߟߊ߫ ߓߌ߬ ߛߐ߬ ߣߌ߲߬ ߡߊ߬߸ ߞߊ߬ ߓߏߞߋ߬ ߗߋߘߊߕߌ߯ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߡߊ߬ߞߍ߬ߘߊ ߟߐ߬ߟߌ ߓߊ߯ߙߊ ߝߘߏ߬ߓߊ߬ ߘߊߡߌߣߊߟߌ ߞߎ߲߬ ߠߊ߫ ߛߌ߰. ߊ߬ ߛߋ߲߬ߘߏ߲߬ߢߐ߲߮ ߕߘߍ߬ ߡߊ߬ߞߍ߬ߦߙߐ ߞߏ ߣߌ߫ ߛߏߟߐ ߣߌ߫ ߕߌ߲߬ߞߎߘߎ߲ ߘߐ߬ߓߍ߲߬ߠߌ߲ ߞߏߕߌ߮ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߟߐ߬ߣߍ߲ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߟߊ߫ ߘߎ߰ߞߣߍ ߟߊߕߏߕߊ ߟߎ߬ ߡߊߛߐ߬ߘߐ߲ ߠߊ߫ ߣߊߟߌ߬ߡߎ߲߫ ߞߏߕߌ߯ ߡߏߙߌ߬ ߞߐ߲ߘߍ߫ ߘߌ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߏߕߌ߯ߝߟߐߘߊ ߞߏߕߌ߯ ߞߎߓߋߘߐ ߡߎߤߊ߲ߡߍߘ ߟߊߡߌߣߌ߲߫ ߛߌ߫ ߛߝ߭ߊ߬ߣߍ߫. ߞߎ߲߬ߦߌ߬ߘߊ߬ߟߌ ߏ߬ ߕߘߍ߬ ߞߎ߲߬ߛߌ߲߬ߣߍ߲߫ ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ ߡߊ߬ߞߍ߬ߘߊ ߟߐ߬ߟߌ߫ ߢߍߥߟߊ߫ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߟߋ߬ ߟߊ߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߓߐߣߍ߲߫ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߟߊ߫ ߞߎ߲߬ߦߌ߬ߘߊ߬ߟߌ ߘߐ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߣߌߘߐߕߊ ߞߍߞߋߟߋ߲ߘߌ ߞߍߢߐ߲߯ߒߝߍ ߡߊ߬ ߖߡߊ߬ߣߊ ߡߙߊ߬ߓߊ߰ߘߊ ߃߃ ߞߣߐ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߊ߬ߞߎߘߊ ߖߎ߬ߓߐ ߟߎ߬ ߟߌ߬ߤߟߊ ߡߊ߬. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߊ߬ߝߏ ߥߛߊ߬ߘߊ߬ߕߌ߮ ߟߎ߬ ߟߊߥߊ߬ߛߊ ߡߊ߬. ߓߏߞߋ߬ ߓߊ߯ߙߊ ߦߋ߫ ߣߌ߲߬ ߦߋ߫ ߓߊ߯ߙߊ߫ ߈߲ ߠߋ߬ ߘߌ߫ ߛߏߟߐ߮ ߞߏߕߌ߮ ߟߊ߫ ߡߊ߬ߘߎ߮ ߘߐ߫ ߂߀߂߅ ߞߣߐ߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߦߋ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߥߍ߬ߣߍ ߟߊߛߘߋߦߊ߫ ߟߊ߫߸ ߞߊ߬ ߗߋߘߊߕߌ߮ ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߡߐ߰ߦߊ ߞߍߗߏ߮ ߢߌ߬ߡߊ ߛߐ߬ߘߐ߲߬ ߘߎ߲ߡߊ߫ ߓߟߏߡߊ߬ ߖߡߊ߬ߣߊ ߞߣߐ߫. ߏ߬ ߦߋ߫ ߞߏߕߌ߯ ߡߏߙߌ߬ ߞߐ߲ߘߍ߫ ߛߙߊ߬ߣߎ߲߬ ߞߊ߲ ߠߋ߬ ߘߌ߫. ߡߊ߬ߡߙߊ߬ߟߌ ߟߎ߬ ߡߊߞߍߘߊ ߞߎߘߊ ߕߊ߲߫ ߟߐ߭ ߞߊ߬ߣߌ߲߬. ߏ߬ ߟߎ߬ ߡߊ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߓߍߣߊ߬ ߘߊߡߌ߬ߣߊ߬ ߂߀߂߆ ߞߣߐ߫. ߦߙߐ ߞߙߍߞߙߍߣߍ߲ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߦߋ߫ ߢߍߥߟߊ߫ ߘߐ߫. ߏ߬ ߟߎ߬ ߦߋ߫ ߞߐ߰ߦߊ߬ ߣߌ߫ ߝߏߘߋߞߊߙߌߦߊ߫، ߣߌ߫ ߡߊ߯ߡߎ߲߫ ߣߌ߫ ߞߐߣߊߞߙߌ߫ ߞߐ߬ߙߐ߲߬ߕߌ߲ ߞߌ߲ߘߊ ߟߋ߬ ߘߌ߫.

ߕߍߝߐ߫ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ: ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߦߴߊ߬ ߞߊ߲ߠߊߕߍ߰ ߟߊ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߓߊ߯ߙߊ ߟߎ߬ ߓߟߏߟߊߕߎ߲߮ ߘߐ߫.

ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬߈/ ߂߀߂߆

ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߞߊ߬ ߛߋ߲ߞߏߟߦߊ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߟߊ߫ ߘߍ߬ߘߊ ߟߊߛߣߍ߫ ߞߏߕߌ߯ߝߟߐߘߊ ߟߊ߫ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߟߊߢߎ߲߯ߣߍ߲߫ ߕߍߝߐ߫ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߟߥߊ߬ߟߌ߬ߕߊ ߄߅ ߓߟߏߦߊߟߌ ߟߊ߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߢߍߖߟߎ ߡߌ߬ߣߊ߬ߣߍ߲߫ ߞߏߕߌ߯ߝߟߐߘߊ ߞߎߓߋߘߐ ߞߏߕߌ߮ ߓߟߏ߫ ߏ߬ ߡߍ߲ ߦߋ߫ ߗߋߦߊߟߌ ߣߌ߲߬ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߘߌ߫. ߡߎߤߊ߲ߡߍߘ ߟߊ߬ߡߌߣߌ߲߫ ߛߌ߫ ߛߝ߭ߊ߬ߣߍ߫ ߏ߬ ߣߌ߫ ߗߋߦߊߟߌ ߣߊ߬ߣߍ߲߫ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߝߏ߬ ߟߊ߫. ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊߣߵߊ߬ ߟߊ߫ ߥߊ߬ߛߊ ߝߣߊ߫ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߊ߬ߟߎ߬ ߞߏߟߊߘߍߢߐ߲߯ߦߊ ߛߌߟߊ ߡߊ߬ ߊ߬ ߟߊ߫ ߘߍ߬ߢߐ߲߰ߦߊ ߛߌ߲߬ߝߏ߲߬ߘߟߊ߬ߞߊ ߟߎ߬ ߞߣߐ߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߞߐߝߟߌ ߟߊߞߙߐ߬ߛߌ߬ߣߍ߲߫ ߛߊ߲߬ ߛߓߊ߬ ߓߊ߯ߙߊ߫ ߕߊ߬ߡߌ߲߬ߣߍ߲ ߞߘߐ߫. ߘߊߘߐߝߙߊߢߐ߲߯ߦߊ ߞߍ߫ ߘߊ߫ ߛߊߓߎ߫ ߘߌ߫ ߞߊ߬ ߞߏ߫ ߟߎ߬ ߛߌ߰ ߛߋ߲߬ߞߊ߲߬߸ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߓߊ߯ߙߊ ߟߊ߫ ߢߍߕߊ ߡߊ߬ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߟߊߢߌߣߌ߲߫ ߄߅ ߡߊ߬. ߏ߬ ߡߍ߲ ߝߊ߲߬ߓߊ߬ߦߊ߫ ߓߊ߯ߙߊ ߟߎ߬ ߓߘߊ߫ ߓߊ߲߫ ߞߍ߫ ߟߊ߫ ߓߌ߬ ߝߊߦߌߘߊ߫. ߊ߬ ߕߐ߭ ߟߎ߬ ߝߣߊ߫ ߣߊ߬ߕߐ߫ ߟߊ߬ߘߏ߲߬ ߠߊ߫ ߓߏߟߏ߲ߝߘߊ ߟߎ߬ ߡߊ߬ߘߎ߮ ߗߋߦߊߟߌ ߗߋߛߓߍ ߛߊ߲߬ߠߊ߬ߞߊ ߘߐ߫. ߛߟߊߕߌ߯ ߛߝ߭ߊߣߋ ߞߊ߬ ߝߏ߬ߟߌ ߞߍ߫ ߞߵߌ ߕߌ߲ߕߌ߲߫ ߕߍߝߐ߫ ߝߊ߬ߛߏ߬ߟߊ߬ߞߊ ߞߊ߲߬. ߏ߬ ߡߍ߲ ߛߌ߬ ߘߊ߫ ߛߋ߲߬ߞߊ߲߬ ߂߀߂߂ ߕߙߊߓߊ ߟߊ߫߸ ߏ߬ ߡߍ߲ ߢߌߣߌ߲ߞߏ߫ ߕߘߍ߬ ߓߍ߲߭ ߣߌ߫ ߞߍߞߋߟߋ߲ߘߌ ߝߊ߲߬ߞߊߘߏ߲߭ ߘߌ߫. ߏ߬ ߡߍ߲ ߞߎ߲߬ߕߋߟߋ߲ ߦߋ߫ ߢߣߊߕߊߟߌ߫ ߕߊ߯ߛߌߟߊ߫ ߖߐߡߊ ߣߴߊ߬ ߜߍߦߊߣߍ߲ ߘߌ߫. ߢߌߣߌ߲ߞߏ ߏ߬ ߟߎ߬ ߡߍ߲ ߠߎ߬ ߓߘߊ߫ ߓߐ߫ ߢߊ߫ ߟߊ߫ ߓߌ߬߸ ߏ߬ ߕߊ߬ߡߌ߲߬ߣߍ߲ ߞߐ ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߡߙߌߦߊ ߝߐ߫ ߘߍ߬ߘߊ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߟߊ߫ ߛߍ߰ߘߏ߲ ߓߟߏߟߊߕߎ߲߮ ߘߐ߫ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߖߌ߬ߣߍ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߘߍ߬ߡߍ߲ ߡߊ߬߸ ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ ߥߙߎߞߌ ߘߍ߬ߞߏ߬ߦߊ ߟߊߛߓߊ߬ߕߌ ߡߊ߬.

ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߞߵߊ߬ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߞߎߡߊ ߞߐߛߊߦߌ ߘߐ߫ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߕߐ߯ ߘߐ߫. ߊ߬ ߞߊ߬ ߘߍ߬ߘߊ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߞߎߟߎ߲ߖߋ߫ ߞߐߝߟߌ߫ ߛߐ߬ߘߐ߲߬ߣߍ߲ ߠߊ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߣߊ߬ߝߊ ߞߊ߲ߡߊ߬. ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߞߊ߲ߠߊߕߍ߰ ߢߡߊߦߟߍߡߊ߲߫ ߓߎ߰ߓߎ߰ߣߍ߲ ߓߟߏߡߦߊ߫ ߞߏ ߞߊ߲߬. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߟߊ߬ߢߌߣߌ߲߫ ߖߙߎߡߎ߲ߦߊߣߍ߲ ߠߎ߬ ߡߊ߬. ߞߊ߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߖߘߍ߬ߘߏ߲߬ߒ߬ߞߊ߲߬ߡߊ ߓߟߏߡߦߊ߫ ߓߊ߯ߙߊ ߟߎ߬ ߞߍߟߌ ߓߐߒߢߟߊ ߞߏ ߘߐ߫.

ߡߐߤߊ߲ߡߍߘ ߛߍ߲ߞ ߞߎߓߋ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߦߋ߫ ߛߊ߲߬ߓߍ߬ ߛߊ߲߬ߓߍ߫ ߝߏ߬ߟߌ ߟߊ߫ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߕߍ߰ߟߊ ߘߐ߫.

ߓߌ߲ߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߈

ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߢߍߡߌ߬ߘߊ߬ߣߍ߲ ߕߘߍ߬ ߛߟߊߕߌ߯ ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߊߡߊߘߎ߫ ߎߙߌ߬ ߓߊ ߟߋ߬ ߓߟߏ߫. ߞߵߏ߬ ߟߊ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߓߍ߯ ߟߊߘߍ߬ߣߍ߲ ߞߊ߲߬. ߞߵߏ߬ ߓߍ߯ ߟߊ߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ߘߊ ߞߎߓߋߘߐ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߞߊ߲߬߸ ߞߊߕߙߍ߬ߕߍ߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ߘߊ ߝߘߏ߬ߓߊ߬ ߞߟߊ߬ߕߌ߰ ߞߏߕߌ߮ ߞߟߍ߬ߕߌ߯ ߊߡߙߊ߫ ߞߡߊ߬ߙߊ߫ ߞߊ߲߬߸ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ߘߊ ߞߎߓߋߘߊ ߗߋߕߌ߮ ߛߟߊߕߌ߯ ߖߌ߯ߓߊ߫ ߖߊ߬ߞߌ߬ߕߋ߫ ߏ߬ ߟߎ߬ ߣߊ߬ ߘߊ߫ ߓߌߠߊߥߎߟߋ߲߫ ߕߟߋ߬ ߆ ߓߌߟߏ߲ ߂߀߂߆ ߞߣߊ߬ ߛߊ߲߬ߓߍ߫ ߛߊ߲߬ߓߍ߫ ߝߏ߬ߟߌ ߟߊߛߋ߫ ߡߊ߬ߓߏ߬ߢߊ߬ߕߊ ߞߊ߲ߓߍ߲߫ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߛߟߊߕߌ߯ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߡߊ߬ ߢߊ߰ߢߊ߮ ߟߊߥߛߊ߬ߣߍ߲ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߦߋ߬ߙߋ߲߬ߕߊ ߘߏ߫ ߛߋ߲߬ߝߍ߬. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߛߌ߲߬ߝߏ߲߬ߘߊ ߞߏ ߢߣߊߓߐ ߟߎ߬ ߕߎ߬ߡߊ ߡߊ߬ ߡߍ߲ ߞߍߣߍ߲߫ ߛߋ߲߬ߕߊ߮ ߢߊ߬ߕߣߐ߬ߡߊ߬ߓߊ ߘߌ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߟߊ߫ ߖߘߍ߬ߘߏ߲߬ߒ߬ߞߊ߲ߡߊ ߡߊ߬߸ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߟߐ߬ߒ߬ߗߋ߬ߟߊ ߟߥߊߟߌ ߘߐ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߰ߦߊ ߞߊߓߋ ߡߊ߬߸ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߕߘߍ߬ ߡߊߛߘߌ߬ߣߍ߲߫ ߝߊ߰ߣߌ߲߬ߜߍ ߟߋ߬ ߘߐ߫ ߜߍߦߊ ߕߐ߰ߡߊ߬ߛߙߋ ߣߌ߫ ߓߍ߲߭ ߣߌ߫ ߝߊ߬ߟߋ߲߬ߢߐ߲߰ߘߐ߬ߦߊ ߕߐ߰ߡߊ߬ߛߙߋ ߡߙߌߦߊ߫ ߞߋߟߋ߲ߢߐ߲߯ߦߊ ߘߐ߫ ߞߊ߲ߓߍ߲ߠߞߊߦߊ ߛߌߟߊ ߝߍ߬. ߞߏߕߌ߯ ߝߟߐ ߕߐ߯ ߘߐ߫߸ ߞߏߕߌ߯ ߟߎ߬ ߞߊ߬ ߞߎߡߊ ߢߍߛߌ߲߯ ߞߊ߲ߓߍ߲ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߡߊ߬ ߞߊ߬ ߘߎߓߊ߫ ߞߍ߲ߘߍߦߊ ߣߌ߫ ߥߙߎߞߌ ߣߌ߫ ߛߎߘߊ߲ߠߌ߲ ߠߊ߫߸ ߞߏߕߌ߯ ߟߎ߬ ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ߒ߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߏ߬ ߕߣߐ߬ߓߐ߬ ߞߊ߬ ߞߎߟߎ߲ߖߋߟߌ ߟߊߛߋ߫ ߡߊ߬ߓߏ߬ߢߊ߬ߕߊ ߛߟߊߕߌ߯ ߞߊ߲ߕߌ߮ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߡߊ߬߸ߊ߬ ߟߊ߫ ߛߎߘߊ߲ߠߌ߲߫ ߞߏߟߌߞߏߟߌ ߞߏߛߐ߲߬ ߢߣߊߕߊߟߌ ߘߐ߫ ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߊ߬ߝߏ ߟߐ߬ߘߎ߰ ߛߊ߬ߙߌ߬ߦߊ ߡߊ߬ ߛߊ߲ߘߐߕߊ ߞߊ߲ߕߌ߯ ߢߣߊߕߊߟߌ ߡߊ߬߸ ߏ߬ ߡߍ߲ ߞߍ߫ ߘߊ߫ ߞߏߟߌ߲ߞߏߟߌ߲߫ ߕߟߋ߬ ߂߈/ ߂߀߂߅. ߊ߬ߟߎ߬ ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߣߌ߲߬ ߕߣߐ߬ߓߐ ߞߵߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߥߞߊ߬ߟߌ ߦߌ߬ߘߊ߬ ߖߌ߬ߣߍ߬ ߗߋߢߊߟߌ ߘߐ߫ ߜߍߦߊ ߛߌߟߊ ߞߊ߲߬߸ ߖߊ߬ߓߌ߬ߦߊ߬ߟߌ ߘߐ߫، ߊ߬ ߣߌ߫ ߘߐ߬ߖߊ߬ ߖߍ߬ߘߍ ߖߍ߬ߘߍ ߘߐ߫. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߞߊ߲ߓߍ߲ߠߞߊߦߊ ߞߎ߲߬ߕߋߟߋ߲ ߣߌ߫ ߝߘߊ߬ߝߌ߲߬ߟߊ߲߬ߘߌߦߊ ߛߌߟߊ ߟߓߊߕߏ ߡߊ߬ ߞߵߏ߬ ߓߍ߯ ߟߊ߫ ߝߓߊ߬ߘߋ߲߬ߧߊ ߞߊ߲߬ ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߡߙߌߣߊ߲ ߠߎ߬ ߜߘߌߛߌ߰ߣߍ߲ ߏ߬ ߡߍ߲ ߞߊ߲߬.

ߞߊ߲ߕߌ߯ ߡߊ߬ߓߏ߬ߢߊ߬ߕߊ ߡߊ߬ߡߊߘߌ߫ ߘߎ߲ߓߎߦߊ߫ ߟߊ߫ ߖߊ߬ߓߌ߬ߟߌ ߘߐ߫߸ ߊ߬ ߞߊ߬ ߞߎߟߎ߲ߖߋߟߌ ߞߍ߫ ߖߘߍ߬ߘߏ߲߬ߒ߬ߞߊ߲߬ߡߊ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߙߎ ߟߊ߫ ߓߍ߲߭ ߘߐ߫. ߊ߬ ߞߵߊ߬ ߞߊ߲ߞߘߐߕߊ߬ ߊ߬ ߝߐ ߘߐ߫ ߞߏ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߏߕߌ߯ ߟߎ߬ ߦߴߊ߬ߟߎ߬ ߟߊ߫ ߘߍ߬ߡߍ߲߬ ߠߊߛߴߊ߬ߟߎ߬ ߢߐ߲߮ ߡߊ߬. ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߕߟߏߡߊߟߐ ߡߊ߬ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߟߊ߫ ߞߘߎ߬ߜߍߟߍ߲ ߠߎ߬ ߟߊ߫߸ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߊ߬ ߕߏ߫ ߛߏ߬ߓߌ߬ߟߊ߬ߞߎ߬ߣߎ߲߬ߠߌ߲ ߛߌߟߊ ߞߊ߲߬ ߕߎ߬ߡߊ ߓߍ߯ ߞߵߊ߬ ߓߍ߲߬ ߖߡߊ߬ߣߊ ߟߊ߫ ߥߙߎߞߌ ߢߌߣߌ߲ߞߏ ߟߎ߬ ߡߊ߬. ߞߊ߬ ߛߋ߫ ߖߊ߬ߓߌ߬ߟߌ ߞߍ߫ ߟߊ߫ ߞߎ߲߬ߞߊߟߌߦߊ ߘߐ߫ ߞߊ߬ ߓߍ߲߬ ߖߌ߬ߣߍ߫ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߘߍ߲ߖߘߍߟߊ ߟߊ߫ ߟߊ߬ߘߌ߬ߢߍ߬ߟߌ ߡߊ߬. ߏ߬ ߞߐ߫ ߛߊ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߞߊ߬ ߛߊ߲߬ߓߍ߬ ߛߊ߲߬ߓߍ߬ ߝߏ߬ߟߌ߫ ߟߊߛߋ߫ ߞߵߊ߬ ߕߌ߲ߕߌ߲߫ ߊ߬ ߞߊ߲߬ ߞߏ߫ ߂߀߂߆ ߦߴߊ߬ ߟߊ߫ ߛߊ߲߬ ߥߐߙߐ߲ߥߌߟߊ ߞߎ߲߬ߕߊ߮ ߘߊߡߌ߬ߣߊ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߏ߬ ߞߍߕߐ߫ ߓߊ߯ߙߊ ߘߊߡߌ߬ߣߊ ߕߎ߬ߡߊ ߖߍ߬ߘߍ ߖߍ߬ߘߍ ߟߋ߬ ߘߌ߫. ߝߏ߲߬ߝߏ߲߬ߟߊ ߕߎ߬ߡߊ ߟߋ߬، ߞߍߞߋߟߋ߲ߘߌ ߕߎ߬ߡߊ ߟߋ߬ ߞߵߏ߬ ߓߍ߯ ߟߊ߫ ߣߕߊ߬ߘߐ߬ߛߌ߮ ߟߎ߬ ߓߐߢߟߊ ߞߊ߲߬. ߏ߬ ߘߌߣߊ߬ ߞߍ߫ ߖߌ߬ߣߍ߫ ߘߐ߬ߝߐ ߝߊ߲߬ ߜߘߍ߫ ߟߊߞߊ߬ߣߍ߲ ߘߌ߫ ߖߌ߬ߣߍ߫ ߡߌ߬ߙߌ߲߬ߘߌ ߖߘߍ߬ߕߌ߮ ߢߍ߫. ߢߊ߰ߢߊ߮ ߏ߬ ߓߍ߲߬ߒ߬ߛߋ߲߬ߡߊ ߞߏߛߐ߲߬߸ ߞߊ߬ߝߏ ߞߎ߲߬ߕߌ߮ ߞߵߏ߬ ߞߍ߫ ߛߊ߬ߓߊߟߌ ߘߌ߫ ߊ߬ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߞߙߎ ߟߊ߫ ߓߊߘߋ߲ߧߊ߫ ߖߌߦߊߓߍ ߘߏ߫ ߕߊ߬ߟߌ ߘߐ߫ ߊ߬ߟߋ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߓߍ߯، ߞߊ߬ ߞߐ߲߬ ߘߊߘߐߝߙߊߢߐ߲߯ߦߊ ߢߍ߫ ߊ߬ߟߋ ߣߌ߫ ߞߎ߲߬ߠߊ߬ߛߌ߮ ߛߌ߲߬ߝߏ߲ ߠߎ߬ ߕߍ߫ ߡߎߤߊ߲ߡߍߘ ߛߍ߲ߞ ߞߎߓߋ ߞߏߞߏߓߊ ߞߣߐ߫. ߥߊ߯ߕߌ ߏ߬ ߞߍ߫ ߘߊ߫ ߕߐ߰ߡߊ߬ߛߙߋ߬ߓߊ ߘߌ߫، ߡߊ߬ߘߏ߲ߢߐ߲߰ߠߊ ߥߣߊ߬ߦߊ ߦߌ߬ߘߊ߬ߛߙߋ ߟߋ߬ ߖߍ߬ߘߍ ߝߣߊ߫ ߦߋ߫. ߞߏߘߐߛߐ߯ߣߐߦߊ ߦߌ߬ߘߊ߬ߟߊ߲ ߣߴߊ߬ ߥߍ߬ߣߍ ߞߵߊ߬ ߟߐ߬ ߓߊ߯ߙߊߢߐ߲߯ ߠߎ߬ ߡߊ߬. ߊ߬ ߞߏ߫ ߞߏ߫ ߓߍ߯ ߦߴߌ ߕߊ ߡߊ߬ߜߍ߲ ߞߍ߫ ߓߍ߲߭ ߣߌ߫ ߞߍߞߋߟߋ߲ߘߌ ߣߌ߫ ߢߐ߲߯ߘߍߡߍ߲ ߘߐ߫ ߞߊ߬ߝߏ ߟߊ߫ ߓߊ߯ߙߊ ߘߊߞߎ߲ ߠߎ߬ ߘߐ߫.

ÉDUCATION : LYCÉE OUSTOYA, FUTUR COMPLEXE ACADÉMIQUE, ENTRE EN PHASE DE TRAVAUX

Pita, 12 janvier 2026 – Après l’étape de Guèmèbanki, le Premier ministre, Chef du Gouvernement, a procédé à la pose de la première pierre du projet de réhabilitation et d’extension du complexe académique Oustoya, premier lycée de la commune urbaine de Pita. Cette initiative s’inscrit dans la volonté du Gouvernement de renforcer durablement les infrastructures éducatives et d’améliorer les conditions d’apprentissage des élèves.

Financé par le Budget National de Développement (BND) et la Banque allemande de promotion et de développement (KFW), le projet prévoit la construction de 3 blocs de salles de classe en R+2, d’une bibliothèque, de 2 blocs administratifs, de 2 réfectoires, de 4 blocs de latrines, d’aires de jeux, de logements ainsi que d’un forage équipé, afin d’offrir un cadre scolaire moderne et fonctionnel.

Pour sa part, le Directeur Préfectoral de l’Éducation de Pita, Hady Diaby a pris l’engagement d’assurer un suivi rigoureux de l’exécution des travaux. Il a également promis de veiller, à l’achèvement du projet, à une gestion responsable et à une utilisation optimale des infrastructures, dans l’intérêt exclusif des apprenants et du système éducatif local.

Le Premier ministre a lancé un appel fort aux élèves, les exhortant à faire de l’école leur priorité absolue. Il a insisté sur l’importance du travail, de la discipline et de la persévérance, rappelant que l’éducation demeure le socle de toute réussite individuelle et collective. Selon lui, chaque enfant doit saisir pleinement les opportunités offertes par l’État à travers la construction et la modernisation des infrastructures scolaires.

En encourageant les enfants à étudier avec sérieux, il a réaffirmé la détermination du Gouvernement à investir dans le capital humain, convaincu que la connaissance est la voie la plus sûre pour former des citoyens capables de bâtir une nation prospère, solidaire et tournée vers le progrès.

Enfin, deux satisfécits ont été remis, respectivement, au Président de la République et au Chef du Gouvernement, en reconnaissance de leur engagement constant en faveur de la paix et de leur contribution significative aux actions de développement socio-économique du pays.

ÉDUCATION : LANCEMENT DES TRAVAUX DE CONSTRUCTION D’UN COLLÈGE À GUÈMÈBANKI (PITA)

Lundi 12 janvier 2026 – Le Premier ministre, Chef du Gouvernement, accompagné d’une importante délégation, a procédé à la pose de la première pierre marquant le lancement officiel des travaux de construction d’un collège dans le secteur de Guèmèbanki, dans la préfecture de Pita.

Financée par le Budget National de Développement (BND), l’infrastructure se composera de trois salles de classe avec un bureau et un magasin, de deux blocs de latrines, d’un forage équipé ainsi que d’une clôture grillagée de 400 mètres linéaires. Le délai d’exécution des travaux est fixé à vingt-quatre (24) mois.

S’exprimant au nom des populations, le Président de la Délégation Spéciale de Pita, Dr Youssouf Bah, a exprimé sa profonde gratitude envers le Gouvernement. Il a salué un acte qui répond concrètement aux besoins éducatifs de la localité.

Le Directeur Préfectoral de l’Education de Pita, Hady Diaby a exprimé la profonde gratitude des services éducatifs et des populations pour la réalisation de ce projet, qu’il qualifie de « besoin vital » pour la localité. Selon lui, ce collège constitue un véritable « levier de justice sociale », offrant aux enfants de Guèmèbanki les mêmes chances de réussite que ceux des grandes villes.

Le Premier ministre a expliqué que la construction de ce collège à Guèmèbanki vise à mettre fin aux longues distances parcourues par les enfants des localités environnantes, notamment Bourouwal-Hollandé, Bourouwal-Tapé et d’autres villages relevant de la préfecture de Dalaba, contraints jusque-là de parcourir 15 à 17 kilomètres pour rejoindre le collège de Pita. Une situation inadaptée à des enfants de 10 à 12 ans, et particulièrement pénalisante pour les jeunes filles.

Le Chef du Gouvernement a souligné que l’avenir de la société guinéenne repose en grande partie sur les jeunes filles, qui représentent près de 52 % de la population. À travers cette infrastructure éducative de proximité, le Gouvernement entend renforcer l’accès équitable à l’éducation, promouvoir la scolarisation des filles et investir durablement dans le capital humain, socle du développement national.

KAAKANNDE : YEWTERE ANNDITANNDE E ANGISANNDE ARDIIƊO YAAKITORAAƁE ƁEN FAADEE E MAWƁE ƁEN E JAMAA ON.

Boke ñannde 09 Siilo 2026 ɓawto didugol berle liggotooɓe ka laamu ɓen, Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen Aamadu Wuuri Baa wonndude e yaakitoraaɗo fii Ca’e ɗen e berle ɗen moodi Mori Konnde e yaakitoraaɗo ardiiɗo kabinee on ka jonnde yaakitorde aranere, hewtuno ka mawɓe musidal saare nden, e innde Ardiiɗo Hawtaandi ndin Maamadii Dummbuyaa, ardiinaaɗo e ngoo suɓo feƴƴungo, jarnii jamaa Boke on fow ko ɓe tammbitii suɓo ngon e ko ɓe nootii kon fii ardinngol lanɗo on. O jarniɓe sabu faamu maɓɓe ngun e o heyɗintinani ɓe wonnde hoolaare nden ko kuugal e golle yi’otooɗe yuɓitirtee, golle humondirɗe e ɓantal saare nden.

Mawɓe saare nden ɓanngini kañun kadi weltaare e ɓe heyɗintini angisannde maɓɓe fii tammbitagol golle lanɗo on e laamu ngun fow : « Gila 1962 haa hannde Boke ko sera wattiraa, ko ɗun men faaliraa yo mbaadi Boke ndin waylu, tama’u amen no e Maamadii Dummbuyaa », ɓe ɓeyditi.

Tummbondiral ngal hommbiraa du’aaji fii deeƴeere, e ɓuttu e ɓanntal Gine e polgal e kala kuugal laamu ngun wonannde jamaa on.

BOKE : DIDUGOL BERLE LIGGOTOOƁE ƁEN KA LAAMU.

Boke ñannde 09 Siilo 2026, e nder ñinnugol eɓɓoore simmanndu 2040 e banŋe newinngol ngurndan, Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen Ammadu wuuri Baa didii ka saare Boke, berle liggotooɓe ɓen ka laamu.

Werde nden ko ka kartiyee Goreye ka saare Boke e ko nde kuɓeeje 24 fii ka liggotooɓe ɓen ka laamu weera.

Ɓawto Serekore, Kankan, Labe, Kinndiyaa, Gekkedu, Faraana e Konaakiri, ko Kaakannde fewnditanii fii didugol berle immorde e faandaare Ardiiɗo Hawtaandi ndin.

Ardiiɓe saare Boke nden, weltorii kuugal ngal, tentinii ko tawata kon hingal jeyaa e ko waylata saare boke nden.

Kuugal ngal no jeyaa e haɓugol berle yakkiiɗe, eɓɓoore nden no huulani heyɗintingol noone berle ɗen. faandaare nden ko ca’e no aldaa e berle yakkiiɗe e nder leydi ndin fow. Yaakitoraaɗo Ca’e e berle ɗen Moodi Mori Konnde hollii wonnde perefectiirji 10 toppito si feƴƴii e Boke ɗun ko wano: Firiyaa, Gaawal, Kooyaa, Farekariyaa Koronti e nder Konaakiri…

Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen inni jamaa Boke on wonndema heyɗinntigol ca’e ɗen ko faandaare ngenndi ndin e ɓural Ardiiɗo Hawtaandi ndin,. O holli wonndema laral Boke ngal ko aranal e kafuuji faggudu leydi ndin, hingal foddi e alhaaliiji yulirɗe e berle kenndeeje emmbere kafu maggal on.

Tummbundiral fii didugol ngol ko tawnde mawɓe saare nden, ardiiɓe saare nden, konu ngun, e nootaniiɓe mojobe renndo ngon, sonnaaɓe ɓen e sukaaɓe ɓen.

BOKE : SAARE NDEN NO HABBII FUƊƊAGOL GOLLE BERLE LIGGOTOOƁE ƁEN KA LAAMU.

Boke ñannde 9 siilo 2026 – Ardiiɗo yaakitoraaɓe ɓen Ammadu Wuuri Baa, hewtii ka saare Boke fii ardagol didugol berle liggotooɓe ɓen ka laamu. Himo wonndi e yaakitoraaɗo fii ca’e e berle ngenndi ndin Moodi Mori Konnde e yaakitoraaɗo ardiiɗo kabinee on ka jonnde yaakitorde aranere Moodi Mohammed Sii Sawaanee.

Ngal kuugal no jeyaa e eɓɓoore ngenndi ndin fii darnugol berle fii liggotooɓe ɓen ka laamu wano faandori non Ardiiɗo Hawtaandi ndin Maamadii Dummbuyaa yeɗugol perefektiiruuji ɗin 33 e nder leydi ndin fow berle newiiɗe wonannde liggotooɓe ɓen ka laamu.

Nokkuure Boke nden ko 8ɓre e nder leydi ndin gila hitaande 2025. ɗun fow ko fii newinngol ngurndan liggotooɓe ɓen e nder leydi ndin.

E wi’a Moodi Mori Konnde, berle 10 cincete e nder ndee hitaande 2026. Hikkayɗi ɗoo ɗin ka neeɓa ko ca’e : Kooyaa, Forekariyaa, Maamun e Korontii e nder Konaakiri.